Politika Zahraničné

Na summite EÚ sa ráta s novým odkladom brexitu. Londýn ale dostane prísne podmienky

Tusk v utorok rozposlal premiérom a prezidentom 27 krajín EÚ tradičný predsummitový list. Zdroj: SITA/ AP

BRUSEL – Stredajší mimoriadny summit EÚ venovaný otázke tzv. brexitu môže byť z kategórie “historických” uviedli v utorok viaceré európske médiá. Hlavy vlád a štátov 27 členských krajín by mali popoludní v Bruseli rozhodnúť o tom, či poskytnú britskej vláde druhý odklad odchodu z EÚ a ak áno, za akých podmienok. To záleží aj od toho, aké záruky svojim partnerom predloží britská premiérka Theresa Mayová.

 

Šéfka britskej vlády minulý týždeň požiadala predsedu Európskej rady Donalda Tuska o odklad brexitu do 30. júna, hoci koncom marca sa lídri EÚ na summite dohodli na dvoch termínoch – 12. apríla v prípade neriadeného “tvrdého” brexitu a 22. mája v prípade, ak britskí poslanci predsa len schvália “rozvodovú” dohodu dosiahnutú vlani v novembri.

Tusk v utorok rozposlal premiérom a prezidentom 27 krajín EÚ tradičný predsummitový list, v ktorom zopakoval svoj “alternatívny návrh”, aby bola Únia “flexibilná” a poskytla Londýnu viac času – až jeden rok – na vyriešenie interných politických problémov, ktoré bránia prijatiu dohody o brexite.

Neveria v schválenie dohody

Vo svojom liste upozornil, že “existuje len málo dôvodov veriť”, že britskej Dolnej snemovni sa podarí ratifikovať dohodu o riadenom odchode Spojeného kráľovstva z EÚ do konca júna, teda do dátumu, ktorý navrhla Mayová. Podľa jeho slov by táto situácia mohla vyústiť do opakovaných žiadostí Londýna o odklad brexitu a ďalších krízových summitov, čo by zatienilo bežnú pracovnú agendu ostatných 27 krajín EÚ.

Šéf Európskej rady upozornil, že na summite národným lídrom EÚ navrhne vyhovieť žiadosti premiérky Mayovej o odklad brexitu aj preto, aby sa obe strany vyhli neželanému scenáru “tvrdého” brexitu a rizikám, ktoré by táto situácia znamenala pre ľudí a podniky na oboch stranách Lamanšského prielivu.

Tusk zároveň pripomenul, že ak Spojené kráľovstvo bude 23. mája 2019 stále členom EÚ, bude mať zákonnú povinnosť uskutočniť voľby do Európskeho parlamentu. To v praxi znamená, že Briti sa aj naďalej budú zúčastňovať na každodennom chode Únie, so všetkými právami aj povinnosťami.

Británia môže predstavovať riziko pre EÚ

Tusk v tejto súvislosti priznal, že viaceré členské krajiny vyjadrili obavy, že Británia ako pokračujúci, ale zároveň odchádzajúci člen Únie, bude predstavovať určité riziká pre fungovanie EÚ v čase, keď sa rozhoduje o jej budúcnosti. Preto Tusk stanovil tri základné podmienky pre Britov: 1. nesmie dôjsť k opätovnému otvoreniu dohody o brexite, 2. nesmie dôjsť k ďalším rokovaniam o budúcnosti (vzťahov medzi EÚ a Britániou) okrem politickej deklarácie a 3). Británia musí počas “odchádzania” zachovať úprimnú spoluprácu so zvyškom EÚ.

V praxi to znamená, že Londýn bude musieť v tomto období rešpektovať rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, integritu vnútorného trhu Únie, slobodu rozhodovania ostatných 27 členov a nedeliteľnosť štyroch základných slobôd vrátane voľného pohybu ľudí. Práve snaha zabrániť voľnému pohybu ľudí bola jedným z hlavných argumentov pre úspech referenda o brexite v júni 2016. Okrem toho by Británia v spomínanom období nesmela vyvíjať žiadne tlaky spochybňujúce tvorbu dlhodobého rozpočtu EÚ.

Tusk nezabudol pripomenúť, že Spojené kráľovstvo má právo kedykoľvek ustúpiť od uplatnenia článku 50 Lisabonskej zmluvy, čo by znamenalo, že brexit sa nekoná a Briti zostanú aj naďalej členmi EÚ.