BRATISLAVA – Čím sme starší, tým pracujeme viac. Ministerstvo práce ale hovorí o zlepšovaní podmienok na Slovensku a o neustálom motivovaní mladých ľudí k rozširovaniu svojej rodiny, aby sa aspoň čiastočne ,,omladila” naša populácia. Opäť sa však potvrdilo, že každá minca má dve strany. Občianske združenie Pracujúca chudoba ale vidí priestor na zlepšenie niekde úplne inde. Pozreli sme sa na to, čo stojí za zvýšenou produktivitou práce v pokročilom veku a čo všetko sa robí pre zlepšenie aktuálnej situácie.
Aj keď sa nachádzame v dobe technologického rozmachu a zdá sa nám logické, že vo svojom najdigitálnejšom období by mala byť pracovná sila najproduktívnejšia, musíme hovoriť o opaku. Tempo produktivity práce v Európe v posledných desaťročiach naznačuje pokles. Už nie tridsiatnici, ale štyridsiatnici prinášajú maximum pracovnej sily. Podľa analytikov spoločnosti Euler Hermes Európa dokazuje, že produktivita vekom stúpa. Faktorom, ktorý výrazne ovplyvňuje úroveň produktivity práce, je veková štruktúra pracovnej sily.
Ako sú na tom iné krajiny?
,,Demografickými „víťazmi“ sú severnejšie krajiny, ale aj Nemecko, kde sa bude podiel 30-49 ročných ľudí v nasledujúcej dekáde zvyšovať. Podobný trend má nastať v Dánsku, Belgicku, Holandsku a Spojenom kráľovstve,” uvádza spoločnosť Euler Hermes. Odborníci ale varujú, že nárast produktivity v strednej a východnej Európe sa môže skončiť aj vďaka poklesu počtu pracovníkov vo veku 30-49 rokov kvôli ich prebiehajúcej migrácii na západ. Táto situácia by mala najviac zasiahnuť najmä Českú republiku či Maďarsko. Pokles pracujúcej sily v tomto veku môže pocítiť aj Slovensko, hoci nie vo výraznej miere.
Čo pre nás robí štát?
Veľké rodiny už v dnešnej dobe nie sú v kurze. Čoraz väčší problém robí začínajúcim rodinám dožičiť si dôstojné bývanie a uživiť aspoň jedno dieťa. Úbytok mladých pracujúcich ale nie je na Slovensku žiadnou novinkou. Koncom júna bolo v evidencii úradov práce viac ako 166-tisíc uchádzačov o zamestnanie.
Aktuálnej situácie si je ministerstvo práce plne vedomé. Sociálne služby, ktoré rezort ponúka, však nemáme vnímať ako opatrenia na ovplyvnenie počtu narodených detí, ale ako pomocnú ruku. ,,Najvýznamnejšou pomocou pre rodiny je efektívna politika zamestnanosti, čiže účinná podpora zamestnávania aj mladých ľudí, ako živiteľov rodín, a široká pomoc rezortu pri lepšom zosúlaďovaní rodinných a pracovných povinností rodičov,” vysvetlila pre Glob.sk hovorkyňa ministerstva práce Veronika Husárová. Rezort ďalej hovorí aj o zvyšovaní tlaku na rast miezd. Tu sa ale názory rozchádzajú. ,,Isteže, štát by mal ľudí motivovať k zakladaniu rodín, ale v krajine s politikou nízkych miezd a žalostnou bytovou politikou, je to skoro nemožné,” povedal pre Glob.sk zakladateľ občianskeho združenia Pracujúca chudoba Milan Kuruc.
Pomoc len na oko?
Ministerstvo práce sa ďalej snaží upriamiť pozornosť na predĺženie poberania materského (z pôrodných 28 na 34 týždňov), zvýšeniu materskej dávky (zo 70 na 75 percent), či na súbežný nárok na materské obom rodičom. ,,Dvíhanie materskej a rodičovského je síce dobrá vec, ale nevyriešime tým základný problém mladých ľudí, ktorí nemajú kde bývať a kvôli nízkym mzdám si nevedia dovoliť hypotéky na kúpu vhodného bytu,” reagoval Kuruc.
Rodiny môžu dostať aj príspevok pri narodení dieťaťa vo výške 829,89 eur. Ak žena porodí dvojičky a viactorčatá, zvyšuje sa suma o 75,69 eur za každé ďalšie dieťa. Príklad by sme si opäť mohli zobrať zo sveta. ,,V jednom európskom štáte, nespomeniem si teraz v ktorom to bolo, vláda dokonca skombinovala prorodinné opatrenia s intenzívnou 9-mesačnou mediálnou kampaňou o tom, aké skvelé je mať deti. Vo výsledku zaznamenali razantné zvýšenie pôrodnosti,” dodal Kuruc.
