Nitra Regióny

Múzeum v Mojmírovciach ponúka mnohé historické zaujímavosti

Ilustračná foto. Zdroj: TASR / Henrich Miššovič

MOJMÍROVCE – Turisti, ktorých lákajú rôzne zaujímavosti z našej histórie, by počas svojich výletov nemali vynechať obec Mojmírovce v Nitrianskom okrese. Hneď vedľa miestneho kaštieľa sa nachádza niekdajší letohrádok kniežaťa Aldobrandíniho, v ktorom sídli regionálne múzeum.

Objekt, ktorému ešte pred niekoľkými rokmi hrozilo zbúranie, nechala obec zrekonštruovať a od roku 2016 sa tam záujemcovia môžu dozvedieť všeličo o histórii Mojmíroviec, ale prostredníctvom významných šľachtických rodov, ktoré tu sídlili, aj množstvo zaujímavostí o dejinách Rakúsko-Uhorska a Slovenska. Dozvedia sa aj o viacerých prvenstvách, ktoré Mojmírovciam patria. Konali sa tam napríklad prvé dostihy v Uhorsku, pôsobila tam najstaršia uhorská dychovka a aj jeden z prvých šijacích Singer klubov. Po ňom sa zachoval napríklad grófsky vzorkovník, podľa ktorého si panstvo nechávalo vyšívať posteľnú bielizeň či obrusy.

Kaštieľ dal v polovici 19. storočia postaviť ako svoj letohrádok Talian Camilo Aldobrandíni z rodu Borghéze, ktorý sa tu oženil s Máriou z mojmírovského rodu Huňadyovcov. „Poslední majitelia ho opustili v roku 1945, pred príchodom frontu. My sme tu po rekonštrukcii objektu sústredili informácie o histórii obce, ale zamerali sme sa aj na známe osobnosti a šľachtické rody, ktoré tu pôsobili. Boli to hlavne Huňadyovci, ale napríklad aj ich hospodár Karol Apel, ktorý bol významným šíriteľom pokroku v poľnohospodárstve, za čo bol neskôr uvedený do šľachtického stavu,“ povedala riaditeľka múzea Edita Filipová.

Návštevníci sa môžu dozvedieť zaujímavosti aj o grófovi Grasalkovičovi, ktorý sa tu narodil v roku 1694 a neskôr pôsobil na dvore Márie Terézie, kde okrem iného zastával aj funkciu strážcu uhorskej kráľovskej koruny a predsedu uhorskej kráľovskej komory. „Narodil sa tu aj Jozef Ürméni, veľmi významná osobnosť. Žil hlavne v Budapešti a je autorom školského poriadku, keď Márii Terézii pomáhal s reformou školstva v Rakúsko-Uhorsku. Keď deťom ukazujeme jeho portrét, tak im pripomíname, že do školy chodia hlavne vďaka nemu,“ hovorí Filipová.

Najvýraznejšiu pečať Mojmírovciam však vtlačil rod Huňadyovcov. Tí tu zveľadili hospodárstvo a radikálne zmodernizovali svoje majetky i okolité obce. Vo svojej knihe s názvom Cesta z Viedne do Maďarska sa o tom zmienil aj britský lekár a cestovateľ Richard Bright. Ten spomína aj prvé konské dostihy v Uhorsku, ktoré sa v Mojmírovciach, vtedajšom Urmíne, konali v roku 1814 a prišli sa na ne pozrieť tisícky pozvaných hostí z celej ríše, uviedla Filipová.

Ako pripomenula, Huňadyovci sa výrazne zaslúžili o chov ušľachtilých koní na území dnešného Slovenska. „Slávny je príbeh vzácneho koňa Tajár, ktorý prišiel do Mojmíroviec až spod egyptských pyramíd. Bol to bojový kôň a dostal sa na trh ako vojnová korisť, odkiaľ ho previezli do Mojmíroviec. Vtedajší hipológovia hovorili, že krajšieho koňa nikdy nevideli. Bol žrebcom, ktorý mal vyše 200 potomkov a vďaka nemu sa založil chov arabských plnokrvníkov,“ vysvetlila Filipová.

Osudy posledných Huňadyovcov

Regionálnemu múzeu v Mojmírovciach sa podarilo zmapovať aj osudy posledných Huňadyovcov, Ladislava a jeho manželky Márie, ktorá bola nemeckou princeznou. „Ladislav zahynul po útoku leva, ktorého postrelil v húštine na brehu Nílu. Zranený lev grófa vážne poranil a nepomohli mu ani dve operácie vykonané britskými chirurgmi na nemocničnom parníku priamo na Níle. Návštevníci sa môžu dozvedieť mnohé detaily a zaujímavosti o tejto tragickej nehode aj o súkromnom živote Huňadyovcov z ich pošty, ktorú si vymieňali napríklad aj so Slatin Pašom v Sudáne,“ skonštatovala Filipová.

Návštevníci v múzeu nájdu aj vzácne knihy, z ktorých najstaršia pochádza zo 16. storočia. Vo výpožičke zo Slovenského národného múzea je tu aj ukážka časti pokladu strieborných a zlatých mincí, ktorý bol v Mojmírovciach zakopaný v roku 1442 a znovuobjavený v roku 1967. Vystavené sú aj fotografie interiéru kaštieľa z čias, keď tam bývali jeho talianski majitelia, či ukážky nábytku a dobového bývania a tiež záznamy z korešpondencie Huňadyovcov. „Hneď vedľa je možné navštíviť aj veľký kaštieľ s bazénom, reštauráciou či parkom. Turisti si môžu pozrieť aj tunajší kostol alebo sa môžu okúpať v neďalekom thermalparku v Poľnom Kesove,“ dodala Filipová.