Po včerajšku je zrejmé, že Most nielen že nemá problém s politikou šírenia paniky, ale ešte sa na nej začal aj aktívne podieľať. Rovnako je pravdepodobné, že aj nedávne vyhlásenia Bélu Bugára o spájaní opozície boli len politickým marketingom s cieľom pripraviť sa na tú naozajstnú svadbu so Smerom v marci 2016.
Zmena postoja strany Most a spojenectvo so Smerom sú na prvý pohľad prekvapujúce. Ešte pred pár týždňami Most vyzýval KDH a #Sieť na predvolebnú spoluprácu. V tejto výzve sa však mohli skrývať podobné motívy ako vo včerajšom hlasovaní. Béla Bugár pochopiteľne, predstavil iniciatívu predvolebnej spolupráce verejnosti skôr, ako sa na nej s ostatnými stranami reálne dohodol. Pretože počítal s tým, že k žiadnej dohode nedôjde. Snaha vytvoriť alternatívu voči Smeru síce mohla zaujať časť znechutených voličov, ale to nemuselo byť jej jediným cieľom. Zámer mohol byť aj opačný. Ukázať neschopnosť opozičných strán spolupracovať. Strana Most si iniciatívou predvoleného spájania stredo-pravých strán pripravila argumenty, ktoré sa jej môžu ohromne hodiť pri zdôvodnení koalície so Smerom. Čím viac sa totiž bude voličom zdôrazňovať nelichotivý stav opozície, tým rýchlejšie sa zmieria s tým, že koalícia bez Smeru ostane aj po marcových voľbách len zbožným prianím.
Most svojou predvolebnou aktivitou teda minimálne dvakrát pomohol kampani Smeru. Prvýkrát to ešte mohlo vyzerať ako náhoda, dnes sotva. Superrýchla zmena Ústavy, ako aj návrh na predvolebnú spoluprácu stredo-pravých strán len podčiarkli tragikomédiu opozičnej politiky. Komu to celé prospeje? Čím komickejšie bude opozícia vyzerať v očiach verejnosti, tým lepšie pre Smer. A samozrejme, aj pre budúceho koaličného partnera, ktorý bude so Smerom chrániť Slovensko.
Kristína Šabíková
Politický analytik
EUROPEAN ANALYTICAL CENTER