Domáce Politika Top

Ministerstvo prišlo s nápadom, ako pomôcť znevýhodnením skupinám

BRATISLAVA – Dočasné vyrovnávacie opatrenia, ktoré majú pomôcť vyrovnať šance a sú zakotvené v antidiskriminačnom zákone, pomôžu ľudom zo znevýhodneného prostredia. Ide o skupiny ľudí, ktoré čelia diskriminácii z hľadiska etnicity, príslušnosti k národnostnej menšine, rodu či pohlavia a majú v živote rozličné štartovacie pozície. Práve o podmienkach prijímania opatrení informuje príručka, ktorú vydalo Centrum pre výskum etnicity a kultúry (CVEK) v spolupráci s ministerstvom spravodlivosti. Financovalo ju CVEK z vlastných zdrojov. Na ministerstve pri jej tvorbe vytvorili pracovnú skupinu, v ktorej boli okrem zástupcov centra i ľudia zo Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS), Nadácie Milana Šimečku, Nadácie otvorenej spoločnosti, organizácie Člověk v tísni, ako aj zástupcovia rezortu spravodlivosti.

Opatrenia, ktoré vyrovnávajú šance, možno prijať vo viacerých oblastiach, ktoré pokrýva antidiskriminačný zákon. Je to oblasť poskytovania sociálneho zabezpečenia, zdravotnej starostlivosti, tovarov a služieb vrátane bývania, ale aj oblasť vzdelávania či pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahov. Ako píše v príručke jej autorka Jarmila Lajčáková z CVEK, antidiskriminačný zákon sa vzťahuje aj na zákon o štátnej o službe. “Prijať dočasné vyrovnávacie opatrenia s cieľom odstrániť znevýhodnenie na základe rodu, napríklad v spojení s etnicitou v prípade, ak sú splnené podmienky, možno aj pri prijímaní do štátnej služby,” informuje s tým, že práve štátne orgány by mali podľa nej zohrávať úlohu poskytovania pozitívnych príkladov pri prijímaní opatrení.

Vyrovnávať šance cez opatrenia zakotvené v zákone môžu viaceré subjekty, či už verejnej správy alebo právnické osoby. Ako sa píše v príručke, nejde o tie úrady či inštitúcie, ktoré diskriminujú, ale tie, ktoré sú vhodne situované na to, aby mohli prispieť k odstraňovaniu nerovnosti. Ide napríklad o ústrednú štátnu správu, samosprávu, predškolské zariadenia, základné, stredné, vysoké školy a univerzity či iné vzdelávacie inštitúcie, súkromné spoločnosti najmä v oblasti zamestnanosti, občianske združenia či organizácie a komory zastupujúce profesijné skupiny.

Náš antidiskriminačný zákon umožňuje prijímať takéto opatrenia od 1. apríla 2013. Ako uviedol Marián Filčík z ministerstva spravodlivosti, “zákon bol novelizovaný, pretože vieme, že nie všetci majú rovnakú štartovaciu čiaru”. “Dievča narodené v rómskej osade má výrazne nižšiu šancu dobre vyštudovať ako jeho nerómska rovesníčka. Takéto opatrenia nie sú zakázanou diskrimináciou. Naopak, vyrovnávajú šance uspieť či prekonať bariéry,“ vysvetlil. Ako ďalej uviedla Lajčáková, sú radi, že sa rezort spravodlivosti k tejto problematike takto postavil. Trvalo podľa nej 10 rokov, kým sa niečo takéto do zákona dostalo. Termín dočasné vyrovnávacie opatrenia sa po prvýkrát objavil vo vládnej politike Základné tézy koncepcie politiky vlády SR v integrácii rómskych komunít, ktorá bola prijatá v roku 2003.

“Len spoločná snaha dokáže zo Slovenska vytvoriť krajinu pre všetkých,” tvrdí Centrum pre výskum etnicity a kultúry. “Stretávame sa s tým, že aj šikovní rómski stredoškoláci z obchodných akadémií sú presvedčení, že štúdium, kde je potrebná matematika, nie je pre nich. Aj keď by radi študovali napríklad na Ekonomickej univerzite v Bratislave, radšej sa prihlásia na menej náročné štúdium na provinčnej univerzite, pretože to je akoby maximum, čo sa od Rómov v spoločnosti očakáva,“ vysvetlila Jarmila Lajčáková z centra. Podobné dilemy či problémy riešia i dievčatá, ktoré by rady študovali technické smery, ich okolie či rodičia ich od takýchto odborov často odrádzajú, upozornila. “Obávajú sa, že by nezvládli štúdium napríklad informačných technológií, ktoré je podľa nich najmä mužskou záležitosťou. Všeobecne rozšíreným predpokladom totiž je, že dievčatá budú študovať skôr humanitné smery,” vysvetlila.

Ekonomická aj Technická univerzita nedávno spustili programy, ktoré povzbudia a pripravia na štúdium takéto skupiny uchádzačov. “Sú to programy, ktoré sú vo svete štandardom a u nás zatiaľ skôr ojedinelým príkladom tzv. dočasných vyrovnávacích opatrení,“ dodala. Podľa Lajčákovej sa ukazuje, že napríklad pri začleňovaní Rómov sú najúspešnejšie práve programy, ktoré pozitívne motivujú, vytvárajú príležitosť a netrestajú ľudí za osud, ktorý sami nevedia ovplyvniť. Práve na týchto princípoch fungujú aj dočasné vyrovnávacie opatrenia. Dobrým príkladom je program Zdravé komunity, ktorý spočíva v práci asistentov zdravotnej osvety. Tí sú akýmsi mostom medzi obyvateľmi osád a zdravotným systémom a dbajú napríklad o to, aby matky so svojimi deťmi pravidelne absolvovali lekárske prehliadky a očkovania, priblížila. “V centre veríme, že vytvoriť Slovensko, ktoré bude pre všetkých, kde sa každý môže cítiť dobre a rešpektovane, vyžaduje, aby tí, ktorí majú moc v rukách, vytvorili príležitosti pre tých, ktorí sa nie svojím zavinením ocitli v situácii, keď si sami pomôcť nedokážu,” informuje CVEK v príručke.