BRATISLAVA- Pri príležitosti stého výročia vzniku Československa, sa politici rozhodli občanom darovať jeden sviatočný deň navyše. Keďže pre mnohých je oficiálny dátum vzniku Československa a to 28.október priveľmi český, na Slovensku sa oslavuje o 2 dni neskôr pri príležitosti prijatia Martinskej deklarácie. Ponúkame vám krátky prehľad historických faktov.
Spojenie Slovákov a Čechov v samostatnom štáte schvaľovala Clevelandská a neskôr Pittsburská dohoda podpísaná v USA 31. mája 1918. Dohoda Slovákom zaručovala širokú samosprávu a slovenčinu ako úradný jazyk na školách, v úradoch a vo verejnom živote.
Po vzniku štátu však napriek tomu Slováci autonómiu nezískali. Predstavitelia Národného výboru československého, ktorý sa vyhlásil za zákonodarný zbor, schválili zákon o vytvorení československého štátu 28. októbra 1918.
Slovenská národná rada sa 30. októbra 1918 v Turčianskom sv. Martine prijatím Deklarácie slovenského národa prihlásila k novému štátu – Československej republike. Martinská deklarácia žiadala právo na sebaurčenie Slovákov na základe ich úplnej nezávislosti a vyjadrila vôľu slovenského ľudu žiť v spoločnom štáte s českým národom.
Originál neexistuje, tajná klauzula bola hoax
Okamžite po svojom vzniku dokument spôsobil viaceré kontroverzie. Pre mnohých nebol akceptovateľný preto, lebo sa na nej vraj podieľalo málo katolíkov alebo ľudí mimo okolia Turčianskeho sv.Martina. Verzia, ktorá išla do tlače a je dnes známa, vraj bola zredigovaná a upravená Milanom Hodžom dodatočne bez vedomia signatárov. Napríklad podpredseda SNS a historik Anton Hrnko tvrdí, že Hodža môže aj za to, že sa originál nezachoval, lebo ho vraj zničil. Toto tvrdenie o zničení sa žiaľ nedá potvrdiť no ani vyvrátiť. Informácie o dodatočných zmenách v texte deklarácie, ktoré boli vykonané z jeho podnetu, prenikli na verejnosť po ich uverejnení v týždenníku Slovák 5. februára 1922.
Mystérium okolo Martinskej deklarácie viedlo k vzniku aj dobového hoaxu. Súčasťou Martinskej deklarácie mala byť údajná “tajná doložka”. Tá mala zabezpečiť Slovákom po 10 rokoch v spoločnom štáte zabezpečiť právo na opätovné prerokovanie štátoprávnych pomerov. Pôvodcom hoaxu bol v roku 1928 Vojtech Tuka, jeden z budúcich aktérov protižidovskej politiky na Slovensku. Ten dlhodobo hľadal akékoľvek prostriedky na odtrhnutie Slovenska, vrátane pomoci z Maďarska, za čo bol nakoniec aj odsúdený.
V historických prameňoch sa líši aj celkový počet signatárov, na deklarácii nebol ani podpis Hodžu, lebo ten pricestoval do Turčianskeho sv. Martina až večer. Najčastejšie sa uvádza 60-70 osôb (časť zo 103 podpisov bola údajne zozbieraná dodatočne). Zo 103 signatárov bolo vraj z Turčianskej stolice 55, z Liptovskej 16, z Nitrianskej 11, z Prešporskej 7, z Trenčianskej 5, z Oravskej 3, z Abovskej 2 a po jednom z Hontianskej, Gemerskej a Zvolenskej stolice, sedem stolíc na zhromaždení nebolo zastúpených, príslušnosť jedného signatára je neznáma.