BERLÍN – Migrácia do Európy aj naďalej pokračuje. Prípad zatknutej kapitánky záchranárskej lode Caroly Raketeovej je jasným dôkazom, že je stále veľa ľudí, ktorí sa chcú dostať do Európskej únie (EÚ). Touto problematikou sa zaoberá aj štúdia s názvom “Európa ako cieľ? Budúcnosť globálnej migrácie”.
Riaditeľ Berlínskeho inštitútu pre populáciu a rozvoj Reiner Klingholz spolu s tromi kolegami tento týždeň zverejnil zaujímavú štúdiu. Okrem iného v nej odhaľuje, že 750 miliónov ľudí na celom svete chce migrovať do inej krajiny, v prípade, že si to môžu dovoliť.
Z ktorých oblastí pochádza najviac migrantov? “V afrických krajinách subsaharskej Afriky je tento podiel najvyšší. Až tretina ľudí z tejto oblasti uvažuje o emigrácii,” uviedol Klingholz v rozhovore pre nemecký Spiegel. V samotnej EÚ tiež dochádza k veľkému pohybu osôb. “Väčšina migrantov tu pochádza z iných krajín EÚ. Je prekvapujúce, že najnižšie hodnoty sú v Ázii, v priemere menej ako desať percent.”
Po udalostiach na Stredozemnom mori sa môže zdať, že centrom migrácie je Európa. Expert to popiera. “Nie, to je len selektívne európske vnímanie. Dve tretiny migrujúcich Afričanov zostávajú vo svojom regióne, takže do Európy vôbec neprídu.”
Kto sa dostane do Európy?
Väčšina tých, ktorí sa dostanú do Európy, sú vo veku 20-30 rokov. Ide hlavne o mužov, relatívne vzdelaných a nie chudobných. “Ľudia vo väčšine chudobných krajín Afriky si nemôžu dovoliť emigrovať,” vysvetľuje Klingholz. “Toľko spomínaná migrácia chudobných do Európy je preto mýtus.”
Koľko potrebuje človek peňazí, aby mohol opustiť svoju krajinu, sa nedá presne vyčísliť, uviedol expert. To sa dá určiť len v prípade celých krajín. V prípade krajín s ročným hrubým domácim produktom 2000 dolárov (takmer 1800 eur) na hlavu je migrácia nepravdepodobná. Ale s narastajúcim bohatstvom sa zvyšuje počet tých, ktorí sa rozhodnú vyraziť na cestu. “Najvyššia pravdepodobnosť migrácie sa dá pozorovať v krajinách s HDP od 8000 (vyše 7100 eur) do 13000 dolárov (asi 11500 eur). V tomto rozmedzí sa nachádza napríklad Tunisko a Jordánsko. Potom sa (pravdepodobnosť) opäť znižuje. Táto krivka sa nazýva migračný hrb,” vysvetlil Klingholz.
Expert vyvracia aj ďalší mýtus
Preto nefunguje ani princíp, podľa ktorého by sa migrácia dala obmedziť tým, že bude poskytnutá rozvojová pomoc dotknutým krajinám. Pretože s narastajúcim rozvojom by sa zvýšil aj počet tých, ktorí si môžu dovoliť vycestovať. Klingholz však zdôraznil, že by bolo nesprávnou a nebezpečnou reakciou na základe týchto zistení obmedziť pomoc chudobným krajinám. “Pre tieto krajiny je podpora vzdelávania a hospodárstva jedinou alternatívou, aj keď by oba aspekty spočiatku podporili migráciu. V opačnom prípade by pokračoval silný nárast populácie a krajiny by zostali chudobné – začarovaný kruh,” zdôraznil expert.
Z dlhodobého hľadiska môže boj s príčinami migrácie fungovať, je na to ale potrebný dlhší čas – “niekoľko desaťročí”, dodal Klingholz. Ako príklad udáva Etiópiu, ktorej vývoj išiel správnym smerom. “Vzniklo tam mnoho pracovných miest, počet detí na jednu ženu sa znížil takmer na polovicu. Hneď, ako vzniknú perspektívy na mieste, zostane aj väčšina ľudí vo svojej krajine. Čo by robil Etiópčan v Bielefelde (nemecké mesto, pozn. red.), ak sa mu dobre žije v jeho vlasti?”
Európa a predovšetkým Nemecko sa podľa experta spolieha na migráciu vzhľadom na starnúcu populáciu. Ale počet tých, ktorí chcú prísť, prevyšuje potreby trhu práce. Európa sa preto začala uzatvárať. Úlohou politikov je teda nájsť rovnováhu medzi politikou uzavretia trhu a náborom kvalifikovaných zamestnancov. “A to je veľmi, veľmi ťažké,” uzavrel Klingholz.
