BRATISLAVA- Technologický gigant Microsoft zaplatí vyše 25 miliónov dolárov za podplácanie vládnych úradníkov v Maďarsku a ďalších krajinách. Peniaze si rozdelí americké ministerstvo spravodlivosti a americká Komisia pre cenné papiere a burzu. Platba pre ministerstvo spravodlivosti je podmienkou trojročnej dohody medzi Microsoftom a americkou prokuratúrou, kedy na jednej strane Microsoft “pripúšťa, prijíma a uznáva” zodpovednosť za konanie svojich zamestnancov, na druhej strane prokuratúra nebude pokračovať vo vyšetrovaní obvinení. Viac ako 16 miliónov dolárov, ktoré putujú z celkovej sumy Komisii, Microsoft zaplatí bez povinnosti si priznať pochybenie.
Dohoda s prokuratúrou ako aj s Komisiou pre cenné papiere je výsledkom vyšetrovania spoločnosti Microsoft na základe federálneho zákona o korupčných praktikách v zahraničí. Tento zákon zakazuje najmä americkým spoločnostiam a ich predstaviteľom podplácať zahraničné vlády či ich úradníkov.
Maďarská stopa
Podľa vyšetrovania je jasné, že od roku 2013 minimálne do roku 2015 vedúci zamestnanci v maďarskej pobočke Microsoftu predávali softvérové licencie určené maďarským vládnym agentúram cez vybraných lokálnych partnerov. Ako teda fungoval pochybný biznis model?
Maďarská pobočka Microsoftu si napríklad v prípade licencií pre maďarskú daňovú a colnú správu v roku 2014 od svojej materskej spoločnosti vypýtala na túto zakázku zľavu. Tá bola vo výške 27,85 percent oproti bežným cenám. Lokálny partner ale túto takmer tretinovú zľavu nepremietol do koncovej ceny. Rozdiel medzi tým, čo zaplatil štát a zníženou cenou od centrály Microsoftu, sa využil na “nevhodné platby pre predstaviteľov vlády”. A ako tvrdí Komisia, tieto “nevhodné platby” zabezpečili Microsoftu v Maďarsku obrat o takmer 14 miliónov dolárov vyšší ako by mal bez nich. Preto Komisii musí túto sumu Microsoft zaplatiť spolu s úrokom 2,78 milióna dolárov.
Prezident Microsoftu Brad Smith v e-maile terajším zamestnancom spoločnosti uviedol, že dohody, ktoré celú záležitosť majú ukončiť „zahŕňali prešľapy zamestnancov, ktoré boli úplne neprijateľné“, a uviedol, že „malý počet“ zamestnancov zapojených do machinácií v Maďarska už nie je v pracovno-právnom vzťahu k spoločnosti. „Pokiaľ ide o etické obchodné praktiky, nie je priestor na kompromis,“ uviedol Smith v predmete e-mailu. V praxi to znamená, že Microsoft prepustil štyroch zamestnancov v Maďarsku a prerušil obchodné vzťahy s štyrmi lokálnymi predajnými partnermi.
Turecko, Saudská Arábia či Thajsko patria medzi ďalšie dotknuté krajiny
Na rozdiel od Maďarska Microsoft nepoužíva vždy komplikované schémy. Komisia našla napríklad “čierny fond” v Saudskej Arábii, z ktorého sa platili “cestovné náklady a darčeky pre saudských vládnych zamestnancov, nábytok, notebooky, tablety a ďalšie vybavenie”. Podobne to fungovalo v Thajsku. V Turecku Microsoft nevedel vysvetliť ďalšiu zľavu v prospech svojej lokálnej dcérskej spoločnosti.
Americký prokurátor Geoffrey Berman vyhlásil, že ” kedykoľvek dôjde k porušeniu federálneho zákona o korupčných praktikách v zahraničí, budeme pobočky a ak bude potrebné aj materskú spoločnosť hnať k zodpovednosti”.
V minulosti Microsoft už federálny regulátor vyšetroval pre jeho obchodné praktiky v Číne, v Taliansku a Rumunsku sa vyšetrovalo na základe rovnakého zákona ako v Maďarsku. V Rumunsku bolo dokonca niekoľko politikov za korupčnú aféru s Microsoftom odsúdených. Spoločnosť ale odmieta komentovať, či prebieha aj iné vyšetrovanie v prípade ďalších krajín, známe sú ale razie v Českej republike.
Slovenská stopa
Podivné podnikanie národnej pobočky Microsoftu poznáme aj na Slovensku. Prvou z nich je dodávka služieb na bratislavskú župu cez schránkové firmy, druhou zvláštne obstarávanie licencií Microsoftu pre celú štátnu sféru.
V prvom prípade vedú indície k bývalému vedeniu bratislavskej župy, z čias Pavla Freša. Za jej pôsobenia sa medzi slovenským Microsoftom a Bratislavským samosprávnym krajom podpísala zmluva na IT služby.
Microsoftu sa podarilo získať 90% vyplývajúcich finančných prostriedkov zo zmluvy, plánovanej na 3 roky za rekordných 38 dní. Zároveň sa ukázalo, že zakázku vlastne nedodáva Microsoft, ale využil troch svojich partnerov – Rodonit s.r.o., Solitius s.r.o. a SmartGlobe s.r.o..
Tieto spoločnosti sa dajú nazvať aj “schránkovými”. Nedostatočná odborná či finančná spôsobilosť týchto firiem, ako aj účelové prevádzanie týchto firiem na ďalšie osoby hneď po ukončení zakázky, tomu nasvedčuje. Do zmluvy schoval Microsoft aj nesúvisiace nákupy, akými boli semináre, školenia, nákup hardwaru a podobne. Vyšší územný celok teda nakupoval zbytočne draho a niektoré vyfakturované položky dokonca považuje súčasné vedenie pod Jurajom Drobom za fiktívne.
V druhom prípade ide o zmluvu medzi štátom a Microsoftom na licencie na softvér používaný v štátnej správe. Pôvodné obstarávanie sa predĺžilo z konca roka 2017 takmer o dva roky, sčasti aj preto, že súťaž preveroval Úrad pre verejné obstarávanie. Ten v júni tohto roku nakoniec rozhodol, že súťaž bola zle vyhlásená. Podľa odborníkov navyše hrozí, že štát nakúpi novú verziu licencií, pri ktorých na konci zmluvy neostane štátu nič. Zároveň sa obstarávanie kritizuje pre neexistenciu presných štatistík, koľko reálne licencií Slovensko potrebuje a ako má vlastne vyzerať štandardné programové vybavenie, ktoré by mali tieto licencie pokrývať.