Politika Zahraničné

Mexiko udelilo azyl bolívijskému exprezidentovi Evovi Moralesovi

Mexiko udelilo azyl bolívijskému exprezidentovi Evovi Moralesovi. Zdroj: SITA/AP

MEXIKO – Mexiko v pondelok oznámilo, že udelilo azyl Evovi Moralesovi, ktorý v nedeľu odstúpil z funkcie bolívijského prezidenta. Informovala o tom agentúra AFP.

 

Mexický minister zahraničných vecí Marcelo Ebrard uviedol, že Morales už o azyl požiadal a ministerka vnútra Olga Sánchezová Corderová “prijala rozhodnutie udeliť mu azyl…z humanitárnych dôvodov “. Ebrard nepovedal, či sa Morales uchýlil na mexické veľvyslanectvo v La Paze a neodpovedal na otázky novinárov, či bolívijský exprezident príde do Mexika, prípadne kedy by tak mal urobiť.

Podpredsedníčka bolívijského Senátu Jeanine Áňezová, ktorá sa má podľa ústavy stať po odstúpení Moralesa dočasnou prezidentkou, v pondelok prisľúbila, že vypíše nové voľby v tejto ťažko skúšanej juhoamerickej krajine.

Americký prezident Donald Trump privítal pád bolívijského ľavicového vodcu Moralesa, podľa neho je to odkaz pre ostatné “nelegitímne” režimy. Trump ocenil aj rolu bolívijskej armády pri odstúpení Moralesa.

Armáda pomôže polícii zabrániť násiliu

Bolívijské ozbrojené sily v pondelok oznámili, že podniknú spoločné operácie s políciou s cieľom zabrániť násilnostiam po rezignácii prezidenta Eva Moralesa.

Stalo sa tak po tom, ako policajný šéf bolívijskej metropoly La Paz, sídla vlády, vyzval armádu, aby zasiahla a zabránila násilnostiam zo strany prívržencov Moralesa.

Plukovník José Barrenechea vyzval generála Williamsa Kalimana na zásah, pretože “bolívijská polícia bola obsadená”. Uviedol to v čase, keď stovky Moralesových stúpencov pochodovali mestom. Generál Kaliman prisľúbil spoluprácu v snahe zabrániť “krviprelievaniu” a vyzval Bolívijčanov, aby pomohli pri opätovnom nastolení pokoja v krajine.

Agentúra AFP pripomína, že v pondelok došlo v krajine k podpáleniu a vyplieneniu niekoľkých menších policajných kasární.

Polícia sa cez víkend pridala k demonštrantom požadujúcim Moralesovo odstúpenie. Ten tak aj v nedeľu urobil a Mexiko medzitým oznámilo, že mu udelilo azyl. Nie je však známe, kde sa Morales nachádza.

Nahnevaní podporovatelia socialistického lídra zapálili barikády, aby zablokovali niektoré cesty vedúce k hlavnému letisku. Moralesovi odporcovia zase blokovali väčšinu ulíc vedúcich k hlavnému námestiu v La Paze, kde je Kongres a prezidentský palác. Polícia vyzvala obyvateľov mesta, aby zostali doma.

Miestne médiá tiež informovali, že Moralesovi stúpenci vyrazili z neďalekého mesta El Alto, Moralesovej bašty, s cieľom preraziť blokády ciest vytvorené jeho odporcami a dostať sa na hlavné námestie v La Paze. Policajný šéf sa podľa agentúry AP obrátil na ozbrojené sily o pomoc v obavách, že protestujúci majú zbrane a potýčky môžu viesť ku krviprelievaniu.

Evo Morales bol v Bolívii pri moci od roku 2006. Po voľbách z 20. októbra sa začalo jeho štvrté funkčné obdobie po sebe, ktoré síce bolívijská ústava neumožňuje, ústavný súd mu však udelil v roku 2017 výnimku. Výsledky októbrových prezidentských volieb opozícia neuznala a obvinila ho z volebných podvodov.

Morales po troch týždňoch demonštrácií odstúpil zo svojej funkcie. Násilné protesty, ktoré nasledovali po prezidentských voľbách si vyžiadali troch mŕtvych a viac ako 380 zranených.

Podpredsedníčka bolívijského Senátu Jeanine Áňezová, ktorá sa má podľa ústavy stať po odstúpení Moralesa dočasnou prezidentkou, v pondelok prisľúbila, že vypíše nové voľby v tejto ťažko skúšanej juhoamerickej krajine.

Zákonodarcovia sa majú zísť v utorok a začať proces voľby dočasného prezidenta po odstúpení Moralesa a jeho ministrov, ktorí tak zanechali v krajine mocenské vákuum.