BRATISLAVA (redakcia, TASR) – Bratislava a jej mestské časti upozorňujú na ťažkosti, ktoré im spôsobuje novela zákona o pozemných komunikáciách. Takzvaná chodníková novela samosprávam zvyšuje starostlivosť o zimnú údržbu chodníkov, a niektorým spôsobuje aj procesné problémy. Výhrady samospráv potvrdzuje aj Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS), podľa ktorého je tento zákon v praxi ťažko vykonateľný a chýba mu akýkoľvek adekvátny priestor na prípravu samospráv, pričom vôbec neboli kvantifikované ich výdavky.
Primátor Bratislavy Matúš Vallo problém s chodníkovou novelou rieši aj s bratislavskými starostami. Diskutoval o ňom aj na nedávnom stretnutí prezidenta Andreja Kisku s primátormi krajských miest. “Túto zimu nedokážeme očistiť chodník pred každým domom v Bratislave, ani mesto a ani mestské časti. Problémom sú financie, ktoré chýbajú na túto vec, a chýbajú aj ľudia, ktorí by chodníky očistili,” povedal Vallo minulý týždeň s tým, že väčšina bratislavských chodníkov sa nedá očistiť strojmi.
Bratislavský magistrát preto dnes zriaďuje horúcu linku pre zimnú údržbu komunikácií. Verejnosť môže prostredníctvom nej nahlasovať kritické úseky, ktoré sú neodrhnuté či zľadovatené.
K linke budú priradené štyri čaty pracovníkov z dodávateľských firiem, ktoré budú operatívne a na základe hlásenia od občanov čistiť dotknuté komunikácie, pokiaľ budú v správe mesta. “Ostatné informácie sa budú posielať na dispečingy mestských častí, pokiaľ pôjde o úseky v ich pôsobnosti. Je dôležité, aby sa ľudia dovolali, boli vypočutí a mesto i mestské časti mali možnosť zistiť, kde a na akom mieste je aká situácia. Dispečing to doteraz nezvládal. Posilňujeme telefónne linky a čaty,” povedal Vallo. Doteraz mohla verejnosť posielať svoje podnety k údržbe komunikácií na mail dispecing@bratislava.sk alebo prostredníctvom telefónneho čísla 02/59 356 761.
Bratislavský primátor tvrdí, že v dlhodobejšom horizonte treba vyriešiť správu chodníkov v hlavnom meste, ktoré nie sú jednoznačne vysporiadané. Pomohla by podľa jeho slov spoločná mapa, kde bude vidno, ktorá cesta a ktorý chodník komu patrí. “Potrebujeme parsportizáciu všetkých chodníkov a vysporiadať k nim vzťah. Je stále 400 úsekov chodníkov a ciest, ktoré nemajú jasného majiteľa. Je to problém mesta i mestských častí,” vysvetlil Vallo.
Chodníková novela je podľa starostu bratislavského Nového Mesta Rudolfa Kusého zlá a ide proti ľuďom. “Tým, že štát na to nedal ani jeden cent, znamená to, že niekde mesto alebo obec musí na to nájsť zdroje. Sú dve možnosti, a to zvýšenie daní, alebo niektoré činnosti nebudú, napríklad oprava chodníka, rekonštrukcia školy či škôlky,” podotkol.
Predseda Regionálneho združenia mestských častí Bratislavy a starosta bratislavskej Záhorskej Bystrice Jozef Krúpa minulý týždeň pre TASR povedal, že podľa bratislavských starostov bola nová zákonná povinnosť prijatá bez zváženia a kvantifikácie finančných a personálnych dosahov na mestské časti. “Napriek tomu sa s možnosťami jej uplatňovania začali zaoberať, každá mestská časť podľa vlastných možností,” podotkol.
ZMOS tvrdí, že neboli zohľadnené dosah na rozpočty miest a obcí i náklady súvisiace s technikou, posypovým materiálom či potrebou zamestnancov na tieto práce. “Problém je aj v tom, že samospráva preberá zodpovednosť za prípadné úrazy na všetkých týchto komunikáciách. Ďalším problémom je to, že táto zmena bola zakomponovaná do iného zákona, a tak sa v podstate legislatívne skryla do iného zákona. Podľa nás je tento zákon v praxi ťažko vykonateľný,” povedal v rovnakom čase pre TASR hovorca ZMOS Michal Kaliňák. Združenie predpokladá, že táto zima potvrdí výhrady samospráv.
ZMOS verzus ministerstvo dopravy
Ministerstvo dopravy a výstavby však nepovažuje prijatie novely za unáhlený krok. Zdôrazňuje, že jej návrh prešiel v riadnom legislatívnom procese a bol predmetom medzirezortného pripomienkového konania, kde k nemu neboli zo strany samosprávy či ZMOS predložené pripomienky. “Legislatívny proces tejto novely zákona sa začal v roku 2017 (medzirezortné pripomienkové konanie prebehlo tiež v roku 2017) a je platná od 20. 5. 2018, čo znamená, že obce mali dostatočný časový priestor na prípravu ešte pred príchodom zimných mesiacov,” uviedol pre TASR rezort. Ministerstvo neeviduje oficiálne výhrady k platným ustanoveniam zákona zo strany samospráv. Financovanie a zabezpečenie údržby miestnych komunikácií, ktorých jedným typom sú chodníky, je podľa neho plne v kompetencii obcí podľa ústavného princípu “vlastníctvo zaväzuje”. “Opätovne zdôrazňujeme, že doterajšia právna úprava bola neprimeraná a nespravodlivá,” podotkol rezort dopravy.
ZMOS v reakcii ale pripomenul, že počas prerokovania návrhu novely zákona o pozemných komunikáciách v parlamente začiatkom tohto roka vyzýval poslancov, aby nepodporili túto zmenu a argumentovalo relevantnými dôvodmi.
Michal Kaliňák pripomenul podstatu, že parlament prijal novelu zákona, ktorým sa okrem iného vypúšťa povinnosť vlastníkov, správcov alebo užívateľov nehnuteľností, odstraňovať závady v schodnosti chodníkov priľahlých k nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza v súvisle zastavanom území a hraničí s cestou alebo miestnou komunikáciou, pokiaľ tieto závady vznikli znečistením, poľadovicou alebo snehom.
“Uvedená povinnosť sa navrhovanou novelou zákona prenáša na správcov miestnych komunikácií, na mestá a obce, vrátane zodpovednosti za škody,” uviedol. Zároveň upozornil, že samosprávam sa odníma možnosť Všeobecne záväzným nariadením upraviť rozsah povinností, ktoré sa týkajú odstraňovania závad v schodnosti chodníkov, s prihliadnutím na miestne pomery. “ZMOS zdôraznil, že navrhovaná zmena má zásadný negatívny finančný dopad na samosprávy, pričom predkladateľ neuviedol žiadne vplyvy na rozpočty samospráv,” pokračoval hovorca združenia s tým, že je to v rozpore so zákonom o rozpočtových pravidlách.
Predkladateľ podľa ZMOS si nielen nesplnil uvedenú zákonnú povinnosť, ale nevzal do úvahy, že samosprávy nie sú finančne, technicky ani personálne vybavené na zabezpečenie údržby ďalšieho počtu kilometrov komunikácií.
“Napokon súčasná situácia iba potvrdzuje obavy, ktoré sme prezentovali pred prijatím novely, v čase, kedy bolo ešte možné predchádzať súčasným komplikáciám,” hovorí hovorca združenia samospráv. Prax v prvých dňoch tohtoročnej zimy preukázala, že je namieste prehodnotiť uvedenú zmenu zákona a hľadať iné riešenie prijateľné pre všetky dotknuté strany, uzatvára svoje vyjadrenie ZMOS.