BRATISLAVA – Nemecká kancelárka Angela Merkelová odchádza. Aspoň takto to koncom októbra oznámila s tým, že na decembrovom kongrese vládnej CDU už nebude kandidovať na jej šéfku. Takisto prisľúbila, že keď skončí jej funkčné obdobie kancelárky v roku 2021, nebude sa uchádzať o žiadny politický post. Reagovala tak na prepad, ktorý spolu so sesterskou CSU a koaličnou SPD utrpela v dvoch krajinských voľbách. Vráťme sa trocha v čase a pozrime sa, ako sa z neznámej političky z východnej časti Nemecka stala najvplyvnejšia svetová líderka.
Roky 1990 – 1991: Počiatky kariéry
Za počiatok politickej kariéry Angely Merkelovej možno považovať jej úspech vo voľbách v roku 1990 do Spolkového snemu v už zjednotenom Nemecku. Vtedajší šéf CDU a vlády Helmut Kohl si v tom čase 36-ročnú političku veľmi obľúbil a volal ju „svojím dievčatkom“. Už v roku 1991 sa stala vo vláde ministerkou pre ženy a mládež. CDU si ju tiež zvolila za celospolkovú podpredsedníčku.
Rok 1999: Dištanc od Kohla
V roku 1999 sa Merkelová odtrhla od vplyvu svojho „pestúna“ Kohla, ktorý bol v tom čase namočený v afére so sponzorskými darmi. Merkelová sa za Kohlov odchod zo strany vyslovila dokonca aj v médiách. Hneď na to si poistila aj súhlas straníckej základne, čo bol dôležitý krok v jej ceste na politický vrchol.
Prelom storočí: Strmý vzostup
Na prelome storočí začína hviezda Angely Merkelovej strmo stúpať. Po tom, ako pre sponzorskú aféru odstúpil z vysokých funkcií v strane aj Wolfgang Schäuble, zvolili si 10. apríla 2000 delegáti CDU Merkelovú za svoju šéfku. Získala 897 z 935 hlasov.
Politický boj vo vnútri CDU
Radosť zo zvolenia novej predsedníčky kresťanských demokratov netrvala dlho. Medzi Angelou Merkelovou a šéfom parlamentnej frakcie CDU/CSU Friedrichom Merzom sa v nasledujúcich rokoch rozhorel mocenský boj. V roku 2004 sa však politické hádky skončili. Merz odstúpil, Merkelová zostala.
Prialo jej šťastie
V roku 2002 prehrala Merkelová boj o kandidatúru na post nemeckej kancelárky za úniu CDU/CSU. Porazil ju jej úhlavný nepriateľ, šéf sesterskej strany CSU a bavorský premiér Edmund Stoiber. Pre Merkelovú sa však prehra neskôr zmenila na veľké víťazstvo. Stoibera v boji o post nemeckého kancelára tesne porazil Gerhard Schröder (SPD). Šéf CSU sa tak poriadne blamoval a nedobrovoľne uvoľnil cestu Angele Merkelovej.
Dôležitý deň pre Merkelovú
Po predčasných parlamentných voľbách 22. novembra 2005 odovzdal dovtedajší kancelár Gerhard Schröder kreslo svojej oponentke. Merkelová sa tak stala prvou ženou na čele nemeckej vlády. Odvtedy sa stalo jej predsedníctvo v strane neoddeliteľné od jej postu kancelárky, čo sa s najväčšou pravdepodobnosťou zmení na decembrovom zjazde CDU. Tam sa totiž bude voliť jej nový šéf. Dôvodom je, že Merkelová po 18 rokoch už na túto funkciu kandidovať nebude.
Oponenti vo vnútri strany
Jedným z hlavných konkurentov Merkelovej vo vlastnej strane bol celé roky Roland Koch, aj preto, že v roku 1999 získal kreslo predsedu hessenskej vlády. Okrem toho sa nebál prezentovať svoje vlastné názory na politiku. Spolu s Christianom Wulffom a ďalšími vytvorili vo vnútri CDU zoskupenie, ktoré vystupovalo proti Merkelovej už od roku 2002, kedy podporilo v boji o kancelársky post Stoibera. Koch však nebol pre kancelárku nebezpečný, nepozvala ho ani do svojho vládneho kabinetu. Koch sa neskôr stiahol do úzadia.
Voľba prezidenta: Ďalšia výhra Merkelovej
V máji 2010 nečakane odstúpil z postu spolkového prezidenta Horst Köhler. Merkelovej favoritom na uvoľnené kreslo hlavy štátu bol Christian Wulff. Konkurenčnej SPD, Strane zelených, ale aj časti CDU bol však bližší Joachim Gauck. Niektorým členom CDU sa kancelárkin favorit nepáčil až do takej miery, že svoju nevôľu dávali hlasno najavo. Napriek tomu, že už začal hroziť aj rozpad koalície, Merkelová neustúpila. Wulffa zvolili a stal sa prezidentom. Prezieravá kancelárka sa tak zároveň zbavila ďalšieho konkurenta (viď predošlý odstavec).
Ďalšie upevňovanie moci
Nasledujúce roky boli pre Merkelovú v znamení upevňovania si pozície ako šéfky CDU. V roku 2012 kancelárka ukázala svoju silu a všetkých prekvapila nečakane ráznym krokom. Po prehre v krajinských voľbách v Severnom Porýní-Vestfálsku vyhodila z postu spolkového ministra životného prostredia Norberta Röttgena.
Vojna v Sýrii a utečenci
V období, keď sa vystupňovala občianska vojna v Sýrii, sa Merkelová korunovala za „kancelárku migrantov“. Bránila sa uzavretiu nemeckých hraníc, čo jej prinieslo veľký medzinárodný rešpekt. V samotnom Nemecku však proti týmto jej postojom narastala kritika. A to nie len zo strany pravicovej AfD, ale aj z jej vlastnej CDU. Konzervatívci boli so šéfkou čoraz viac nespokojní a začali si priať zmenu na čele strany.
Všetko spelo k jej konečnému rozhodnutiu
V 19. roku šéfovania CDU sa Merkelová opakovane dostávala do konfliktov so šéfom koaličnej CSU Horstom Seehoferom, ktorý už v roku 2015 označoval kancelárkinu azylovú politiku za málo prísnu. Ich vzťah už bol aj bez toho napätý. V roku 2018 situácia prerástla do vládnej krízy, keď Seehofer požadoval, aby bol migrantom na hraniciach zamietnutý vstup do krajiny, s čím Merkelová nesúhlasila.
Šéf CSU trval na svojom, dokonca ponúkol aj svoju rezignáciu. Tú ale Merkelová odmietla a Seehofer tak zostal ministrom vnútra aj predsedom CSU.
V súčasnosti má Angela Merkelová za sebou už 13 rokov na poste kancelárky, 18 rokov je šéfkou kresťanských demokratov a je – aj kvôli posilňovaniu pravicovej AfD – politicky oslabená. Po krajinských voľbách v Hessensku, v ktorých jej strana stratila 10 percent voličov, oznámila, že už nebude kandidovať na predsedníčku CDU.
