BERLÍN- Napriek rastúcej kritike z radov vlastnej Kresťanskodemokratickej únie (CDU) trvá nemecká kancelárka Angela Merkelová na svojom kurze v utečeneckej kríze.
Právo na azyl a ochranu pred občianskou vojnou a prenasledovaním je právo, na ktoré má principiálne nárok každý človek, vyhlásila podľa agentúry DPA šéfka nemeckej vlády a predsedníčka CDU na konferencii krajinských organizácií strany z Berlína, Brandenburska, Saska, Saska-Anhaltska a Durínska v severosaskom Schkeuditzi.
Merkelová zdôraznila, že ľudom s perspektívou zotrvania by sa mala ponúknuť perspektíva i v Nemecku. Súčasne by sa ľudia, ktorí nebudú môcť v Nemecku zostať, mali vracať do svojich domovských krajín a v tomto sa možno ešte zlepšiť, dodala líderka CDU.
Protestný list voči Merkelovej utečeneckej politike podpísalo podľa dnešnej informácie internetového vydania denníka Bild už 126 jej straníckych kolegov.
Trojstránkový list, ktorý vznikol minulý týždeň a pôvodne mal iba 34 signatárov z CDU, sa stal symbolom zvýšenia vnútrostraníckej nespokojnosti s politikou veľkej koalície v Berlíne.
Podpísaní, ktorých počet sa do dnešného dňa zvýšil takmer štvornásobne, okrem iného požadujú, aby Nemecko na svoje územie nepúšťalo migrantov z bezpečných tretích krajín.
“Politika otvorených hraníc” spolkovej kancelárky podľa “vzbúrencov” z CDU nie je v súlade s európskym ani nemeckým právom, ale ani s programom jej vlastnej strany.
V Nemecku je však v obehu aj iný list, ktorého signatári vyjadrujú utečeneckej politike kancelárky podporu. Tento list podpísalo podľa informácií denníka Der Tagesspiegel viac ako 120 ľudí.
Podľa ich názoru ostnatý drôt nie je riešením a nie je potrebné stavať nové múry, ale v globálnom meradle je potrebná väčšia miera spravodlivosti a solidarity.
Nespokojnosť nemeckej verejnosti však podľa výsledkov prieskumov verejnej mienky rastie.
Paralelne s rastúcou nespokojnosťou Nemcov klesá aj podpora strán únie CDU/CSU, ktoré by podľa výsledkov aktuálneho prieskumu inštitútu Forsa pre magazín Stern a televíziu RTL získali v prípadných nedeľňajších voľbách 38 percent hlasov, čo znamená oproti výsledku z volieb v roku 2013 pokles o 3,5 percentuálneho bodu.
Konzervatívci sa však ani napriek tomu nemusia obávať mimoriadneho tlaku konkurencie, pretože preferencie druhých najsilnejších sociálnych demokratov z SPD sa pohybujú v súčasnosti na úrovni 25 percent.