Domáce Kategórie Spoločnosť

Menej času na sociálnych sieťach a pri správach. SAV radí, ako zvládať súčasnú situáciu

Zdroj: TASR / Jaroslav Novák

BRATISLAVA – Každý reaguje na stresujúce situácie odlišne. V čase celosvetovej pandémie nového koronavírusu sme sa ocitli v situácii, ktorú väčšina z nás ešte nezažila, a teda ju môžeme vnímať ako čosi, čo nemáme pod kontrolou. Upozorňuje na to Kamila Urban z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie Slovenskej akadémie vied (SAV). Na zvládnutie takéhoto stresu odporúča okrem iného tráviť menej času na sociálnych sieťach a sledovaním správ o šírení vírusu. Ľuďom radí, aby vyhľadávali aktivity, ktoré im robia radosť.

 

“V takýchto situáciách je vhodné robiť veci, ktoré ovplyvnia naše prežívanie stresu, a teda znížia úzkosť alebo strach. Preto, ak sme sa ocitli v dlhodobej stresovej situácii, ako je momentálne prebiehajúca COVID-19 karanténa, priznanie si, že má táto situácia na naše prežívanie negatívny vplyv, je základným predpokladom jej zvládnutia,” uviedla pre TASR Urban.

Dodáva, že vypätá situácia nás môže vyčerpávať emocionálne i fyzicky. “Trávme menej času na sociálnych sieťach a čítaním správ o šírení vírusu či pozeraním televízie. Štúdie ukazujú, že tieto činnosti môžu zvyšovať úroveň úzkosti,” upozornila Urban. Ľudia by si tiež mali vytvoriť denné rutiny a oddeliť v nich čas na prácu a oddych.

“Aktívne vyhľadávajme aktivity, ktoré nás bavia, robia nám radosť a sú pre nás zmysluplné a zaraďme ich do každodennej rutiny. Zamerajme našu pozornosť na veci, ktoré môžeme ovplyvniť. Pridajme do našej novej rutiny cvičenie, keďže primeraná fyzická aktivita znižuje úzkosť,” doplnila Urban.

Ak ľudia pociťujú zvýšené obavy o svoje zdravie či zdravie svojich blízkych, majú ťažkosti so spánkom či koncentráciou a pamäťou, zaznamenali zmeny v stravovacích návykoch či rôzne bolesti alebo majú pocit, že ich prežívanie je v danej situácii príliš intenzívne, je vhodné obrátiť sa na odborníkov v pomáhajúcich profesiách.

“Treba tiež myslieť na to, že ľudia žijúci sami, starší ľudia alebo deti sú v tejto situácii skupinami, ktoré môžu byť stresom najviac ohrozené,” doplnila Urban.

Zdôrazňuje, že všetky emócie, ktoré momentálne prežívame, úzkosť, zmätok, hnev, smútok, strach o seba či o svojich blízkych sú podľa Urban prirodzené a ich pomenovanie môže ľuďom pomôcť ich zvládnuť. Urban zároveň odporúča udržiavať sociálnu podporu. Pomôcť treba aj blízkym vo vyššom veku alebo s chronickými ochoreniami. Tak oni, ako aj deti môžu na situáciu reagovať emocionálnejšie. “Sledujme príznaky stresu na našich blízkych a deťoch a pomáhajme im pomenovať a porozumieť ich emóciám,” doplnila.