Zahraničné Politika Top

Mayová odložila hlasovanie o brexite. Dátum odhaľuje jej nebezpečnú stratégiu

Britská premiérka Theresa Mayová počas prejavu o odchode Británie z EÚ. (TASR / AP)

LONDÝN/BRATISLAVA – Od nedeľe sa v egyptskom letovisku Šarm aš-Šajch koná summit Európskej únie (EÚ) a Ligy arabských štátov (LAŠ). Na stretnutie cestovala aj britská premiérka Theresa Mayová. Už na palube lietadla odhalila svoje plány v otázke odchodu Veľkej Británie z EÚ. Hlasovanie v parlamente chce odložiť na 12. marec. 

 

Dôležité vyhlásenie Mayová vydala pred novinármi v nedeľu počas letu do egyptského Šarm aš-Šajchu. Bola na ceste na stretnutie Európskej únie s Ligou arabských štátov.  Na okrej stretnutia uviedla, že dúfa, že sa jej podarí vyrokovať ústupky od Bruselu, aby bola dohoda prijateľná pre britských poslancov, a tí ju mohli schváliť.

Theresa Mayová hrá vysokú hru. Už samotný termín (12. marec), na ktorý presunula hlasovanie, pôvodne plánované na tento týždeň, nie je náhodný. Naopak prezrádza, akou stratégiou chce svojich odporcov vyšachovať. 

Aby sme premiérkin plán ohľadne brexitu pochopili, musíme poznať zákulisie politiky vo Westminsterskom paláci. Potom nám bude jasné, ako chladnokrvne Mayová kalkuluje.

Prečo si Mayová vybrala 12. marec

Kritici Theresu Mayovú obvinili z toho, že vlastne žiadny plán nemá a hlasovanie iba stále odkladá. Chce zachrániť dohodu, ktorá už v parlamente raz prepadla. 

Lenže premiérka má svoju stratégiu.  Vyplýva to z debát v dolej komore. Brexit sa odohrá, ak nepríde k jeho presunutiu, 29. marca. Mayová v utorok bude v parlamente vysvetľovať svoje ďalšie kroky. Ale bude to nasledujúci deň – streda – ktorá bude dôležitá. Vtedy sa bude rokovať o pozmeňujúcom návrhu labouristky Yvette Cooper a pravicového poslanca Olivera Letwina. Obaja chcú termín brexitu odložiť.

Ak by dolná komora návrh podporila, získala by britská vláda čas do 13. marca na získanie podpory pre dohodu, alebo na požiadanie o predĺženie termínu brexitu v Bruseli. Denník The Telegraph priniesol informáciu, že Mayová dokonca zvažuje dvojmesačný odklad brexitu v prípade, že poslanci 12. marca jej dohodu neschvália.  

Nie je preto náhoda, že Mayová dala termín schvaľovania na 12. marec. Dúfa, že vyhliadka presunutia dátumu odchodu z EÚ presvedčí tvrdých zástancov úplného odtrhnutia krajiny od Únie k tomu, aby napokon jej dohodu podporila. Práve títo konzervatívni poslanci majú obavy, že odklad brexitu (ktorého návrh chcú dvaja poslanci predložiť v parlamente o deň neskôr) by napokon znamenal, že krajina by EÚ vôbec nemusela opustiť.

Lenže ani toto nemusí byť Mayovej celá stratégia.

Britská premiérka Theresa Mayová počas prejavu na rokovaní Dolnej snemovne britského parlamentu v Londýne 29. januára 2019. (TASR/AP)

Hrá dvojitú hru?

Britský novinár Robert Peston tvrdí: Termín hlasovania – 12. marec –  by potvrdzoval slová hlavného vyjednávača, ktoré tak neopatrne vypustil zo svojich úst v jednom bruselskom bare. 

Tam povedal, že Mayovej stratégia je: Buď zahlasujú poslanci za jej dohodu – alebo presunie brexit.

Výpoveď blízkeho spolupracovníka Mayovej v Bruseli, ktorú novinár náhodou započul a zverejnil, bola prekvapivá. Mayová totiž vždy vylučovala možnosť presunutia dátumu. 

Už asi tuší, že jej poslanci ju už nebudú nasledovať. Potom to bude znamenať jediné. Buď schvália jej dohodu (12. marec), alebo presunutie termínu (13. marec). Za odloženie brexitu sa vyjadril aj predseda Európskej rady Donald Tusk. On však uvažuje o presunutí termínu až na rok 2021. Za odklad sa vyjadril aj na summite v Šarm aš-Šajchu.

Zatiaľ, čo Mayová kuje plány, jej poslanci sa hádajú

Mayová presunula hlasovanie na 12. marca. Dátum naznačuje, v čom je jej stratégia nebezpečná. Rozliční poslanci jej strany budú pokračovať vo vzájomných bojoch. Obhajcovia EÚ a tí, pre ktorých by bol odchod bez dohody hororom, budú požadovať odklad brexitu. 

Minister práce Amber Rudd, minister hospodárstva Greg Clark a minister spravodlivosti David Gauke nedávno verejne varovali pred neregulovaným odchodom a jeho ekonomickými škodami – a žiadali o takéto predĺženie.

Existujú tiež špekulácie, že ak by Mayová nevylúčila tvrdý brexit, tak by niektorí poslanci opustili jej stranu. 

Euroskeptici a tvrdí zástancovia brexitu z vládnej strany budú naďalej Mayovej hroziť, že ju odvolajú z funkcie. Okrem toho by tiež mohli opustiť stranu.

Minister životného prostredia Michael Gove v nedeľu v rozhovore BBC kritizoval “návrh predložený Yvette Cooperovou, ktorý podporujú ľudia ako Oliver Letwin, je chybou, a ja by som vyzval kolegov, aby za to nehlasovali.” Presunutie brexitu by sa rovnalo pádu vlády. “Ktovie, kde potom skončíme. Mohlo by to viesť k druhému referendu, ktoré by skutočne poškodilo našu politiku,” povedal.

Čo bude ďalej?

Po prvé: Theresa Mayová musí v Šarm aš-Šajch získať od EÚ nové záruky v otázke tzv. írskej poistky (backstop). Backstop predpokladá, že Británia zotrvá v colnej únii, až pokiaľ sa nenájde lepšie riešenie. To má zabrániť pevnej hranici medzi členom EÚ – Írskom a britským Severným Írskom.

Zástancovia tvrdej línie sa obávajú, že Spojené kráľovstvo by s backstopom zostala nadlho v zajatí colnej únie EÚ. Brusel doteraz márne zdôrazňoval, že by išlo o dočasné riešenie.

Zdá sa, že zástupcovia z Bruselu sú pripravení aj na vydanie právne záväznej deklarácie. Tá by však nebola súčasťou dohody o odchode británie z Únie, ktorú odmietol britský parlament. Informoval o tom už v piatok nemecký Spiegel. Je otázne, či takáto deklarácia postačí na to, aby presvedčila britských poslancov.

Stručný dovetok

Mayová hrá o čas. Chce, aby krajina vystúpila z EÚ 29. marca so schválenou dohodou. Veľkou otázkou zostáva: Nerozpadne sa jej dovtedy strana?