BRATISLAVA – Silové rezorty v rukách Obyčajných ľudí, Boris Kollár na čele parlamentu, spokojná SaS a Za ľudí na poslednom mieste a bez predsedu? Jeden a pol týždňa od parlamentných volieb začína nová vláda Igora Matoviča nadobúdať stále jasnejšie kontúry. Jej finálnu podobu by sme mohli spoznať už v najbližších hodinách.
Pokiaľ dezignovaný premiér Igor Matovič oficiálne neoznámi zloženie novej vlády, isté nie je nič. Desať dní rokovania napriek tomu prinieslo obraz toho, v akej podobe by nový kabinet mohol začať fungovať. Najväčší počet miest vo vláde by malo mať víťazné OĽaNO, a to až osem. Nasledovať ho má Sme rodina s tromi funkciami vo vláde a SaS a Za ľudí s dvoma rezortami.
Nová vláda by mala tiež fungovať bez krížovej kontroly na ministerstvách. V praxi to znamená, že každý rezort má mať ministra aj štátnych tajomníkov nominovaných tou istou stranou. Predstavuje to rozdiel oproti súčasnému fungovaniu ministerstiev, keď je minister z inej strany ako štátny tajomník, respektíve tajomníci. Nová vláda by mala na zmenenom princípe fungovať aj napriek tomu, že strana s najslabším mandátom, Za ľudí, mala byť proti.
Premiér Igor Matovič
Na čele novej vlády má stáť Igor Matovič. Nominanti jeho strany majú ovládnuť sedem rezortov, vrátane tých silových. V gescii majú mať jedno z najdôležitejších ministerstiev – vnútro. Ako najvážnejší kandidát na post ministra sa skloňuje Gábor Grendel. Grendel počas vlády Ivety Radičovej, keď bol ministrom vnútra Daniel Lipšic, pôsobil ako jeho hovorca. Hnutiu by malo pripadnúť aj ministerstvo obrany, ktoré by mal viesť Jaroslav Naď, dlhoročný analytik v oblasti obrany a bezpečnosti. Matovičovci majú mať pod patronátom aj jednom z najproblémovejších ministerstiev – zdravotníctvo. Ako minister sa spomína Marek Krajčí. Novou ministerkou kultúry by mala byť Natália Milanová. OĽaNO má riadiť aj ministerstvo zahraničných vecí, životného prostredia a hospodárstva.
Sme rodina má dostať SIS, Sulík vysnívané financie
Tri stoličky vo vláde má mať hnutie Sme rodina Borisa Kollára. V rámci koalície ide o druhú najsilnejšiu stranu, ktorej má pripadnúť post podpredsedu vlády. Okrem toho má riadiť rezorty dopravy a práce. V súvislosti s ministerstvom dopravy sa už niekoľko dní skloňuje meno Štefana Holého. Ekonomický expert strany mal predstavovať problém pre niektorých potenciálnych koaličných partnerov. Dôvodom je jeho pracovné prepojenie s oligarchom Vladimírom Poórom. O Poórovi sa dlhé roky hovorilo ako o mecenášovi strany Smer-SD.
Kollárovci mali mať okrem toho záujem aj o riadenie „tajných“. V hre malo byť Vojenské obranné spravodajstvo aj Slovenská informačná služba. Dohodnúť sa nakoniec mali na tom, že Sme rodina pripadne SIS.
Predseda strany Boris Kollár má okrem toho zastávať post predsedu parlamentu.
Isté by tiež už mali byť rezorty v gescii SaS. Liberáli majú dostať ministerstvo financií, o ktoré mal mať od začiatku veľký záujem Richard Sulík. Riadiť by tiež mali ministerstvo školstva, na čelo ktorého sa má postaviť ich expert pre túto oblasť Branislav Gröhling.
Za ľudí ťahá za kratší povraz
Stranou, ktorá obišla z pohľadu deľby funkcií „najhoršie“ sa javí byť Za ľudí. Vo voľbách prekročili 5 % hranicu potrebnú pre vstup do parlamentu iba o vlások. Igor Matovič síce od začiatku hovoril, že chce vytvoriť veľkú koalíciu, ktorá by disponovala ústavnou väčšinou, no aj bez strany exprezidenta Andreja Kisku by mal v parlamente so Sme rodina a SaS pohodlných 83 hlasov. Cítiť to bolo aj počas rokovaní. Práve strana Za ľudí mala mať viaceré problémy s obsadením ale aj fungovaním novej vlády. Namietať mali niektoré mená potenciálnych ministrov, ale aj absenciu krížovej kontroly na ministerstvách či prerozdelenie rezortov v pomere 8:3:2:2. Ako zdôvodnili, nie každý rezort má totiž rovnakú váhu. V týchto svojich námietkach však mali ostať nakoniec sami. Vo vláde by im mal pripadnúť rezort pôdohospodárstva, ktorý by mal riadiť ich podpredseda Vladimír Ledecký a ministerstvo spravodlivosti, na čelo ktorého by sa mala postaviť bývalá štátna tajomníčka Mária Kolíková.
Funkcie sa delia aj v parlamente
Okrem ministerských pozícii sa rozdeľujú aj funkcie v parlamente. Nepísaným pravidlom je, že post predsedu Národnej rady SR prináleží druhej najsilnejšej koaličnej strane. V tomto prípade Sme rodina. Obsadiť by ho mal jej predseda Boris Kollár. Ten záujem o post naznačil už v prvých hodinách po voľbách a nič nenaznačovalo tomu, že by chcel nepísanú zvyklosť porušiť a prenechať post inej strane. Napriek tomu sa malo na začiatku hovoriť aj o tom, že pozícia by mohla pripadnúť strane Andreja Kisku Za ľudí. Druhá najvyššia ústavná funkcia by totiž v budúcej koalícii mohla byť adekvátnym postom pre bývalého prezidenta. Nakoniec sa tak však nestane. Otázne tiež je, či Andrej Kiska vôbec nejakú funkciu v novom usporiadaní zaujme. Vzhľadom na výsledok volieb na premiérske kreslo nemohol ani zďaleka pomýšľať a svoju budúcnosť nespájal ani s ministrovaním. Je tak pravdepodobné, že Kiska by nakoniec mohol skončiť ako rádový poslanec. V pondelok však oznámil, že má problémy so srdcom, pre ktoré sa nebude zúčastňovať ani rokovaní o novej vláde, pri ktorých ho nahradila Veronika Remišová.
Parlament by mal v novom funkčnom období mať taktiež štyroch podpredsedov. Keďže post predsedu bude mať v rukách Sme rodina, tri podpredsednícke stoličky by si mali medzi sebou rozdeliť OĽaNO, Za ľudí a SaS. V poslednej menovanej strane už má byť dohoda na tom, že post obsadí Martin Klus, ktorý ho už zastával aj v končiacom parlamente. Pravidlom je, že štvrtá podpredsednícka stolička pripadne najsilnejšej opozičnej strane, ktorou je v tomto prípade Smer-SD. Ten by mal do nej nominovať volebného lídra a dosahujúceho premiéra Petra Pellegriniho. Na rozdiel od šéfa Smeru-SD Roberta Fica má byť pre vznikajúcu koalíciu priechodný.
Mohlo by vás zaujímať:
- Kiska sa už nebude zúčastňovať rokovaní o novej vláde. Informoval aj Matoviča
- Fico chce zostať predsedom strany aj naďalej. Funkciu chce aj v parlamente
- Niektorí poslanci si už prevzali menovacie dekréty. Slávnostné zhromaždenie bolo zrušené