Domáce Parlamentné voľby Politika Top

Matovič je nevyspytateľný. Bugár s ním spoluprácu vylúčil, opozičné strany štve proti sebe

Zdroj: Glob.sk/Peter Korček

BRATISLAVA – Dvakrát do tej istej rieky nevstúpiš. Jednou z dominantných tém predvolebnej jesene je možná spolupráca medzi stranami. A to predvolebná, ako aj prípadná povolebná. V tomto duchu sa sformovali volebné koalície, spisujú sa dohody a strany otvorene hovoria o tom, kto sú ich potenciálni partneri, a s kým by, naopak, do koalície nikdy nešli. Najnovšie na aktuálnu vlnu nastúpil aj šéf koaličného Mosta-Híd Béla Bugár, ktorý dal stopku kotlebovcom, ale aj Matovičovmu hnutiu OĽaNO. V minulosti s ním riešil nejednu napätú situáciu.  

 

Bugár v rozhovore pre Glob.sk uviedol, že každá politická strana môže mať ľudí, s ktorými by nikto nechcel spolupracovať. “V prvom rade sa musíme dostať do parlamentu. V druhom rade, my okrem ĽSNS a Matoviča, nevylučujeme nikoho. To ale neznamená, že by sme išli do vlády s hocikým. To nie je o tom. Po skúsenosti z roku 2016 nehovorím, s kým som odhodlaný ísť do vlády, s kým nie. Mimo tých dvoch, s ktorými máme problém,” povedal Bugár. Podľa neho, ak si je politická strana vedomá, že ide do vlády, tak si musí zabezpečiť takých poslancov, ktorí ju podržia. “Napríklad toto Matovič nikdy nevedel a nikdy nebude vedieť,” uviedol Bugár.

Raz mu stačilo

Hnutie Igora Matoviča je tak spomedzi strán, s ktorými Bugár bol, či je vo vláde jediné, ktoré jasne vylúčil zo spolupráce. Riadiť krajinu v koalícii, ktorej súčasťou je Igor Matovič, si vyskúšal v rokoch 2010 až 2012. Matovič sa spoločne s ďalšími tromi poslancami – Jozefom Viskupičom, Erikou Jurinovou a Martinom Feckom dostal po voľbách 2010 do parlamentu na kandidátke SaS. Tá neskôr vytvorila vládu s SDKÚ, KDH a s Mostom-Híd. Koalícia už na začiatku musela riešiť problém ohľadom spomínanej štvorice na čele s Matovičom, kedy hrozilo, že vystúpia z poslaneckého klubu SaS. Dôvodom bolo, že sa do programového vyhlásenia vlády nedostali ich priority a situácia sa stabilizovala až po rokovaniach.

Matovič však poslanecký klub krátko na to opustil aj tak – nie však z vlastnej vôle. Vylúčený bol po tom, ako zahlasoval so stranou Smer-SD a porušil tým dohodu. Šéf SaS však pripomenul aj iné Matovičove kroky, ako napríklad útoky na koaličného partnera Bélu Bugára. Šéf Mostu mal podľa Matoviča napríklad pri voľbe generálneho prokurátora hlasovať za Dobroslava Trnku (voľba bola tajná, pozn. red.). Do vlastných radov si kopal aj keď vyhlásil, že každý poslanec má 10 nominantov a preto musí poslúchať. Vrcholom boli Sulíkové slová, že si v klube po Matovičovom odchode vydýchli.

Béla Bugár. Zdroj: Glob.sk / Peter Korček

Po predčasnom konci vlády Ivety Radičovej išiel do predčasných volieb už s vlastným hnutím a skončil v opozícii. A hneď krátko po voľbách sa opäť dostal do sporu s Bugárom. Dôvodom bol post podpredsedu parlamentu. Ten nakoniec obsadila poslankyňa hnutia OĽaNO Erika Jurinová.

S Bugárom sa Matovič dostal do konfliktu aj v tomto volebnom období. Pamätná je najmä májová hádka medzi oboma politikmi, ktorá sa strhla priamo v pléne. Igor Matovič vtedy Bugára nazval podvodníkom. Dôvodom bol Bugárov minister dopravy Árpád Érsek a nedokončené práce na tuneli Višňové. Naposledy Matovič ostro reagoval na Bugárovu adresu počas leta v súvislosti s jeho stretnutím s Marianom Kočnerom na Maledivách na jar 2018. Bugár pre neho vraj koaličný partner nebol a ani nikdy nebude. “Zradca, ktorý pre vlastný prospech zapredal Slovensko, verím, už nikdy v parlamente nebude. Prestali mu veriť Slováci aj Maďari,” uviedol Matovič.

Matovič kontra zvyšok politickej scény? 

O tom, s kým nepôjde do vlády, hovorí aj Igor Matovič. Ten pred niekoľkými dňami vystúpil so zoznamom pre neho neakceptovateľných podmienok. Líder Obyčajných ľudí okrem iného avizoval, že nikdy nepôjde do vlády, ktorá by chcela v nastávajúcom volebnom období schváliť registrované partnerstvá, či adopcie detí homosexuálnymi pármi. Takisto tvrdí, že nedovolí uvoľniť drogovú politiku, zrušiť zavedené sociálne výhody pre ľudí, alebo zmeniť súčasnú migračnú politiku Slovenska. Zo stola tak zmietol agendu viacerých politických subjektov – potenciálnych partnerov z radov parlamentnej aj mimoparlamentnej opozície.

Mimoparlamentným stranám PS, Spolu, KDH a Za ľudí zároveň vytkol podľa neho nedostatočnú aktivitu pri odvolávaní premiéra Petra Pellegriniho. Nepáči sa mu ani dohoda, ktorú ohľadom registrovaných partnerstiev uzavrelo PS/Spolu a KDH. Strany, ktoré majú na záležitosť odlišný názor, sa totiž zaviazali, že ak budú po voľbách spolu vo vláde, tému neotvoria skôr, ako po komunálnych voľbách 2022.

Zdroj: Glob.sk / Peter Korček

Neistá budúcnosť strany Most-Híd

Bugár okrem Matovičovho hnutia a kotlebovcov nevylúčil zatiaľ z prípadnej spolupráce nikoho, sám však hovorí, že v prvom rade sa musia dostať do parlamentu. Strana sa v aktuálnych prieskumoch pohybuje pod hranicou zvoliteľnosti. Počas leta začal Most-Híd sériu rokovaní s inými subjektmi, ktoré chcú hájiť záujmy menšín na Slovensku a ponúkol im miesta na kandidátke Mosta-Híd. Najväčšiu pozornosť budili rokovania Mosta-Híd s Bugárovou materskou stranou SMK. Oba subjekty spolu počas leta absolvovali niekoľko stretnutí. Tie však nakoniec k spolupráci neviedli.