Domáce Šport Top

Masaker v Alpách. Kráľovská etapa priniesla utrpenie v kopcoch, Sagan však prišiel v limite

Redakcia16.9.2020 18:18Pridajte komentár
Najvyšším vrcholom cyklistických pretekov Tour de France 2020 je Col de la Loze vo výške 2 304 metrov. Zdroj: Facebook

BRATISLAVA – Najťažšia a kráľovská etapa Tour de France. Col de la Loze, záverečný kopec, monštrum, obor. Galeje na dvoch kolesách, kde cyklistom vrela krv v žilách. To bolo menu sedemnásteho dejstva Tour de France 2020.

 

Už na štarte sa očakávalo, že dojazd do legendárneho lyžiarskeho strediska Méribel vysaje z každého jazdca aj to posledné a časový limit bude pre mnohých rovnakým súperom, ako náročné stúpanie, ktoré doteraz v itinerári Tour de France nebolo. Jeho dĺžka bola viac ako 20 kilometrov, priemerný sklon 7,8 percenta a posledných 5 kilometrov to bolo až nad 20 percent. Aby to bolo ešte štýlovejšie, dojazd bol vo výške 2 304 metrov nad morom. Na vrcholkoch Álp bol k tomu ešte sneh. Ide o piaty najvyšší vrchol tohto pohoria, kam sa dostanete síce ešte na bicykli, ale v aute už nie.

Kráľovská etapa cyklistických pretekov Tour de France ponúkla aj dojazd na Col de la Loze vo výške 2304 metrov. Zdroj: facebook letour.com

Col de la Madeleine

To bol však iba hlavný chod. Predkrm mali cyklisti ale rovnako drastický. Col de la Madeleine vo výške 2 000 metrov, s dĺžkou 17,1 kilometra a sklonom v priemere 8,4 percenta. Už tohto úseku prišli cyklisti na vyčerpaní a zničení, no najnáročnejšia časť Tour ich ešte iba čakala – ikonický Col de La Loze, kde sa nadeľovali minúty a preosialo kompletné pole favoritov nielen na žltý dres, ale aj na pódium a najlepšiu desiatku. Bola to etapa, pred ktorou ak sa niekto poriadne nevyspal, nezregeneroval, nenajedol a psychicky nenastavil na fyzické vypätie, tak nemusel prísť do cieľa. Doslova peklo čakalo pelotón na 170 kilometroch z Grenoblu do Meribélu.

Šputérska prémia

Už po štarte sa začala taktická hra o body na špurtérskej prémii. Nebola to však žiadna rovina, ale pekne zvlnený terén s množstvom prudkých stúpaní. Aj preto sa do úniku dostala 5-členná skupina, kde bol víťaz 16. etapy Lennerd Kámna, ale aj Julian Alaphilippe, Daniel Matinéz, Gorka Izaguirre a Ricard Carapaz.

Tí si podelili aj najväčšiu porciu bodov, takže Peter Sagan, Sam Bennett aj Matteo Trentin sa bez stresu viezli v pelotóne a šetrili sily na dve špeciálne horské prémie. V hre bolo stále zopár zaujímavých bodov. Bennett ich získal opäť o dva viac ako Sagan a špurtéri mal v 17. etape odrobené. Hlavná úloha dňa pre trojlístok adeptov na zelený dres bola tak prísť do cieľa.

Egan Bernal skončil na Tour

Dôležitý moment nastal už pred štartom etapy, kedy z Tour odstúpil pre bolesti chrbta obhajca prvenstva Egan Bernal. Kolumbijsky jazdec tímu Ineos Grenadiers zaostával v priebežnej klasifikácii za lídrom Primožom Rogličom takmer už o 20 minút. 23-ročný Bernal nedokončil pre rovnaké problémy ani generálku na Tour de France v podobe Critérium du Dauphiné, keď absolvoval iba tri etapy. “Trpel som celý deň, bolesti chrbta sa stupňovali a na záverečnom stúpaní mi to prešlo aj do kolena. Som totálne rozbitý,” povedal Bernal.

Neobháji tak triumf  z minulého roka, kedy sa stal najmladším víťazom celkovej klasifikácie od roku 1909. “Takto som nechcel skončiť, ale za týchto okolností to bolo najlepšie riešenie. Mám veľkú úctu k týmto pretekom a už sa teším na budúci rok,” uviedol Bernal. “Rozhodli sme sa v Eganovom záujme. Je srdcom šampión, ale je ešte mladý, čaká ho mnoho pretekov a v tejto chvíli to bolo najlepšie riešenie,” dodal šéf tímu Ineos Grenadiers Dave Brailsford.

Col de la Madeleine bol prvým testom a ochutnávkou na to, čo čakalo cyklistov v Savojských Alpách vo zvyšku 17. etapy. Drina, bolesť, únava. Svoje o tom vie aj Peter Velits, ktorý tu v roku 2012 vyhral horskú prémiu a zanechal výraznú slovenskú stopu. Mýticka hora je skutočná legendami, ktorá má medzi cyklistami veľký rešpekt a meno. Dlhé úseky s 10 až 12 percentnými stúpaniami poriadne preosiali hlavný balík už na začiatku kopca a po ceste sa hore trúsili cyklisti jednotlivo alebo v malých skupinkách. Tímy okolo Rogliča a Pogačara sa vpredu strážili a išli konštantné vysoké tempo, ktoré zúžilo elitnú skupinu na 30 cyklistov.

Prezliekanie dresov

Na Col de la Madeleine bol prvý Carapaz, no piaty Pogačar a vyzliekol tak z bodkovaného dresu najlepšieho vrchára Nenoita Cosnfroya. Slovinec tak už mal druhý dres. Vlastnil totiž aj biely pre najlepšieho jazdca do 25 rokov. A to ešte stále mohol po skončení 17. etapy vlastniť aj ten žltý.

Zaujímavá bola tiež situácia na úplnom konci pelotónu, kde išla skupina s Bennettom a jej odstup od jazdcov vpredu sa stále zväčšoval. Časový limit si zatiaľ kontrolovali, no žiadne výletné tempo si dovoliť nemohli. Sagan sa v tom čase pohyboval na pohodlnom mieste ešte pred touto skupinou.

Col de la Loze

Po 30-kilometrovom zjazde to prišlo. Col de la Loze, 21-kilometrové stúpanie s priemerným sklonom 7,8 percenta a najmä posledné dva kilometre s 25-percentnými rampami. Výškový rozdiel je 1 670 metrov. Tu sa lámal chlieb etapy aj celej Tour. Vyhrať celé preteky ste tu ešte síce nemohli, ale stratiť všetky šance určite áno. To, že by niekto zariskoval a chcel ísť do trháku na začiatku kopca, bolo nereálne.

Práve prudké úseky v závere Col de la Loze boli rozhodujúce. Je to doslova a do písmena monštrum, ktoré organizátori objavili až pred Tour 2020. Veď aj Tadej Pogačar mal pred alpským obrom poriadny rešpekt. “Col de la Loze je jedno z najťažších stúpaní, aké som kedy išiel. Keď zaútočíte skoro, úplne sa odrovnáte a do cieľa sa budete už iba trápiť. Bude zaujímavé sledovať, kto na to má nohy a kto nie,” povedal Slovinec.

Col de la Loze je naozaj extrém, aký nemá obdoby už len tým, že tam končí etapa a záver je tak neskutočne ťažký. Veď rozdiely v prvej desiatke sú minimálne. Medzi prvým a druhým je to 40 sekúnd, kým medzi tretím a ôsmym 101 sekúnd. Očakávala sa úplná zmena poradia, veľké časové rozdiely a veľké finále. Col de la Loze je jedenástym najvyšším vrcholom Tour de France v histórii a tretím najvyššie položeným miestom, kde sa končila etapa. Vyššie boli iba Galibier (2645 metrov), kde v roku 2011 vyhral Andy Schleck a Granon (2413 metrov) v roku 1986, kedy triumfoval Eduardo Chozas. Mimochodom, autom sa hore počas roka vôbec nedostanete. Je tam totiž zákaz vjazdu.

Prvých šesť kilometrov ostávala elitná skupina spolu, no postupne z nej začali odpadávať cyklisti. Iba letka Jumbo – Visma akoby nevedela, čo je to únava a vyčerpanie. Ich strojové tempo bolo likvidujúce a ničilo jedného súpera za druhým. Skvele išiel aj Bahrajn – McLaren s lídrom Mikelom Landom, stále boli vpredu a dominovali aj v tých najprudších pasážach. Aj preto skončil únik Alaphilippa a spol. a začal sa boj o etapový triumf a celkové poradie. 13-kilometrov pod vrcholom bolo na špici už iba 11 jazdcov, všetko favoriti a ich pomocníci. Pred nimi bola 25-percentná stena na viac ako kilometrovom úseku a to všetko vo výške nad 2 000 metrov nad morom. Tu sa scenár etapy zlomil.

Fantastický výkon podával Ricardo Carapaz, ktorý bol posledným mohykánom z úniku a mal skvelé nohy. Bol to obdivuhodný výkon ekvádorského cyklistu, ktorý mal na dosah etapu aj bodkovaný dres pre najlepšieho vrchára. Obe odmeny by si za to, čo predviedol v 17. etape, zaslúžil. Finále bolo úžasné. Roglič, Pogačar, Porte, Miguel Angel Lopéz, Enric Mas a Sepp Kuus ostali sami za Carapazom, ale to ešte nebolo všetko. Tromfy mali v rukách všetci menovaní a diváci sledovali súboj najlepších cyklistov Tour de France.

Lopéz predvádzal fantastické divadlo na bicykli a štyri kilometre pred cieľom išiel do trháku, Roglič ani Pogačar nereagovali. Lopéz tak mal na dosah najväčší triumf kariéry v kráľovskej etape Tour 2020. Carapaz úplne odpadol. Do cieľa prichádzali jazdci po jednom. 17.etapu napokon vyhral Miguel Angel Lopéz o 15 sekúnd pred Rogličom a o ďalších 30 sekúnd pred Pogačarom. V celkovom poradí ostal na prvom mieste Roglič, druhý je Pogačar so stratou 57 sekúnd a tretí už Lopéz. Jeho manko na Rogliča je minúta a 26 sekúnd.

Výsledky 17. etapy (Grenoble – Méribel/Col de la Loze,  170 km)

Miguel Angel Lopez (Kol./Astana) 4:49:08 h, 2. Primož Roglič (Slov./Jumbo-Visma) +15 Sek.; 3. Tadej Pogačar (Slov./SAE Emirates) + 30; 4. Sepp Kuss (USA/Team Jumbo) +56, 5. Richie Porte (Aus./Trek-Segafredo) + 1:01, 6. Enric Mas  (Šp./Movistar) +1:12, 7. Mikel Landa (Šp./Bahrain-McLaren), 8. Adam Yates (V. Brit./Mitchelton-Scott) obaja +1:20, 9. Rigoberto Uran (Kol./EF Pro Cycling) +1:59; 10. Tom Dumoulin (Hol./Jumbo-Visma) +2:13,… 115. Peter SAGAN (SR/Bora-hansgrohe) +29:16

Celkové poradie

1. Roglič 74:56:04 h, 2. Pogačar +57, 3. Lopez +1:26, 4. Porte +3:05, 5. Yates +3:14, 6. Uran +3:24, 7. Landa +3:27, 8. Mas +4:18, 9. Tom Dumoulin (Hol./Jumbo-Visma) +7:23, 10. Alejandro Valverde (Šp./Movistar) +9:31,… 86. P. SAGAN +3:35,54

Bodovacia súťaž

1. Sam Bennett (Ír./Deceuninck-Quickstep) 278 bodov, 2. P. SAGAN 231, 3. Matteo Trentin (Tal./CCC) 218