BRATISLAVA – Kombinácia skúsenosti, mladíckej dravosti a novosti. Takéto prívlastky dal dnes Peter Pellegrini desiatke poslancov Národnej rady, ktorí sa rozhodli opustiť stranu Smer-SD a pridať sa k jeho novému, zatiaľ nepomenovanému projektu. Nájsť medzi nimi môžete tváre, ktoré boli v Smere po boku Roberta Fica viac ako 20 rokov ale aj ľudí, ktorým ku kariérnemu posunu pomohol práve Pellegrini.
Súčasná jedenástka Petra Pellegriniho nemusí byť konečné číslo a on sám dúfa, že sa k nemu pridajú aj ďalší. Kolegom odkázal, že dvere majú otvorené. Novú stranu by chcel registrovať už po lete – v septembri. Rovnako tak by v tomto čase mohol vzniknúť nový poslanecký klub zložený z jeho prívržencov. Pellegrini totiž naznačil, že dovtedy by sa k nemu mohli pridať aj ďalší. Pred letnou prestávkou záležitosť preto riešiť nechce. Parlament už čaká iba jedna schôdza.
Aktuálnu desiatku Pellegriniho najbližších pritom tvorí skupina známych, ale aj menej známych mien. Až šiesti z nich boli na kandidátke strany Smer-SD v prvej desiatke a dostali drvivú väčšinu preferenčných hlasov. Dvaja sú podpredsedovia strany a jedna členka predsedníctva. Ich odchod nie je vo väčšine prípadov žiadnym prekvapením.
Stará partia
Pellegrini nový subjekt rozbieha po boku dvoch podpredsedov strany Smer-SD – Petra Žigu a Richarda Rašiho. Obaja vo farbách sociálnych demokratov okúsili nielen parlamentné kreslá, ale aj vysoké vládne funkcie a s ich menami sa spája viacero káuz. Obaja však mali dlhodobo blízko k Pellegrinimu. Raši sa v službách Smeru-SD tešil sľubnej kariére. V roku 2008 sa stal ministrom zdravotníctva. Dvakrát po sebe bol zvolený za primátora Košíc a opakovane aj za poslanca parlamentu. V marci 2018 sa stal opäť súčasťou exekutívy, keď bol vo vláde Petra Pellegriniho menovaný do funkcie podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu. Vo februárových voľbách si medzi voličmi strany pripísal úspech, keď mu preferenčný hlas dalo 154 722 ľudí, čo bol tretí najvyšší počet za Pellegrinim a Ficom. Na kandidátke mu patrilo číslo 4.
Zo strany odchádza aj ďalší jej podpredseda Peter Žiga. Žiga bol za poslanca vo farbách Smeru zvolený v roku 2006, neostal však rádovým poslancom a v prvej Ficovej vláde dostal hneď vysokú funkciu. Začínal ako štátny tajomník na rezorte hospodárstva. Po predčasných voľbách 2012 sa vyšvihol ešte vyššie a stal sa ministrom životného prostredia. Po voľbách 2016 až do marca tohto roku riadil rezort hospodárstva. Okrem toho bol zaradený medzi najvplyvnejších ľudí v slovenskej energetike. Darilo sa mu aj v rámci strany, ktorej bol členom od jej vzniku. V decembri 2016 sa stal jej podpredsedom. To, že má blízko k Pellegrinimu, nebolo tajomstvom. Dlhodobo sa v rámci Smeru-SD radil k neformálnemu zoskupeniu nazývanému V4, ktoré malo povesť mladého progresívneho krídla strany a patril do neho aj Peter Pellegrini, Peter Kažimír a Martin Glváč. Žigove meno je tiež opradené kauzami a to najmä v súvislosti s pochybným obchodovaním so štátnym drevom. V minulosti musel vysvetľovať napríklad predaj dreva štátnych lesov, z ktorej profitovala jeho firma Taper. Ako minister životného prostredia čelil tiež odvolávaniu kvôli známej kauze kompa. Vo voľbách 2020 mu krúžok dalo 28 386 voličov Smeru-SD. Na kandidátke mu patrilo číslo 6.
„Pelleho“ ľudia
K Pellegrinimu sa pridali aj menej známe tváre. Spája ich však to, že si ich bývalý premiér vybral v minulosti sám za svojich blízkych spolupracovníkov. Patrí k nim mladý politik Matúš Šutaj-Eštok. V politike začínal v rámci mladých sociálnych demokratov a v roku 2015 sa stal ich podpredsedom. V tom čase už pôsobil na vysokej úradníckej pozícii v štátnej správe, a to zásluhou Petra Pellegriniho. Ten si ho osobne vybral za šéfa odboru vnútornej správy na ministerstve školstva. Pod Petrom Pellegrinim pracoval Šutaj-Eštok aj na úrade podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu a keď sa stal Pellegrini premiérom, vybral si ho za vedúceho Úradu vlády. Pellegrini mal Šutaja-Eštoka tiež pretlačiť na vysoké miesto kandidátky Smeru-SD pre voľby 2020. Mal číslo 10 a dostal 5 049 preferenčných hlasov.
Prekvapenie
Najprekvapivejším menom v „Pellegriniho jedenástke“ je bývalý novinár Erik Tomáš. Práve jeho odchod k Pellegrinimu bol najviac otázny. Ako dnes vysvetlil, rozhodnutý bol dlhšie, avšak považoval „za slušné sa o tom najskôr porozprávať s kolegami v strane a s Robertom Ficom.“
Tomáš po odchode z médií začínal na „druhej strane“ ako hovorca ministerstva vnútra a neskôr strany Smer-SD. Bol tiež šéf tlačového odboru druhej vlády Roberta Fica. V roku 2016 už za stranu kandidoval aj on sám a po voľbách sa stal štátnym tajomníkom rezortu školstva. Netrvalo však dlho a z funkcie odišiel, aby sa opäť postavil na čelo mediálneho tímu Roberta Fica a zároveň si tiež začal uplatňovať mandát poslanca Národnej rady. Do strany vstúpil v roku 2018. Po tom, ako Fica v premiérskom kresle vystriedal Pellegrini, patril Tomáš k prvým, ktorí balili na Úrade vlády kufre. Po svojom odchode stál po boku Fica ako jeho poradca. Vo februárových voľbách bol opäť zvolený za poslanca. Na kandidátke mal číslo 9 a dostal 62 004 preferenčných hlasov.
K Pellegrinimu mal blízko aj jeho bývalý poradca z Úradu vlády Peter Kmec. Dlhoročný diplomat bol v rokoch 2012 až 2018 našim veľvyslancom v Spojených štátoch amerických. V minulosti tiež pôsobil ako šéf kancelárie ministra zahraničných vecí. Peter Pellegrini si ho pár mesiacov po menovaní do funkcie premiéra vybral za svojho poradcu pre zahraničnú politiku. Kmec sa následne ocitol aj na kandidátke strany do volieb 2020, kde dostal relatívne vysoké číslo – 16. V samotných voľbách dostal nakoniec 1 524 krúžkov a stal sa poslancom parlamentu.
Kariéra v Smere-SD
Do novej strany má namierené aj Pellegriniho rodáčka z Banskej Bystrice Ľubica Laššáková. Tá bola v roku 2013 zvolená za poslankyňu banskobystrickej župy. Zapísala sa najmä tým, že ostro kritizovala kroky vtedajšieho župana Mariana Kotlebu v oblasti kultúry a rýchlo sa zaradila medzi jeho najväčším odporcov. V rámci strany Smer-SD zaznamenala výrazný posun potom, ako v januári 2018 vystriedala svoju menovkyňu Janu Laššákovú vo funkcii banskobystrickej krajskej predsedníčky. Skutočný zlom však pre ňu nastal až v marci toho istého roku, kedy bola menovaná za ministerku kultúry v novej vláde Petra Pellegriniho. Krátko na to si získala negatívnu nálepku za to, že sa vyjadrila kladne na adresu konšpiračnej teórie, ktorá spájala vraždu Jána Kuciaka s finančníkom Georgom Sorosom. Vo funkcii ostala až do konca volebného obdobia a vo februári tohto roka bola zvolená za poslankyňu parlamentu so ziskom 10 781 preferenčných hlasov.
Do Pellegriniho strany sa chystá aj Denisa Saková. Sakovej politická dráha vo veľkej politike začala nenápadne, keď bola v roku 2016 zvolená za poslankyňu NRSR. Strana Smer-SD však s ňou mala iné plány a Saková sa stala štátnou tajomníčkou ministerstva vnútra v čase tretej vlády Roberta Fica. Rezort v tom čase riadil Robert Kaliňák. Saková bola vtedy verejnosti málo známa a nevýrazná. Zlom nastal až keď sa začal stále viac stupňovať tlak na odstúpenia Kaliňáka spájaného s viacerými kauzami. V kuloároch sa začalo šepkať o tom, kto by ho mohol teoreticky nahradiť a spomínať sa začala aj Saková. Jej chvíľa však prišla až po dobrovoľnom a veľmi rýchlom odchode Tomáša Druckera z čela rezortu vnútra iba tri týždne potom, ako bol do funkcie v marci 2018 menovaný, keď ho vystriedala v ministerskom kresle. Na kandidátke strany do volieb 2020 jej patrilo po Pellegrinim a Ficovi najvyššie miesto – bola ich trojkou. Dostala 144 100 preferenčných hlasov a stala sa poslankyňou NRSR.
Odchod zo Smeru-SD dnes oznámil aj Róbert Puci, dlhoročný poslanec vo farbách sociálnych demokratov, ktorý bol tiež okresným predsedom v Košiciach. V minulom volebnom období zastával post predsedu finančného výboru, ktorý býva označovaný za jeden z najdôležitejších. Vo voľbách 2020 dostal 2 689 preferenčných hlasov a na kandidátke mal číslo 26.
Menej známi
Jedno z najmenej známych mien na zozname Pellegriniho prívržencov patrí primátorovi Liptovského Mikuláša Jánovi Blcháčovi. Napriek tomu, že v komunálnej politike sa pohybuje už niekoľko rokov, za poslanca Národnej rady bol zvolený po prvýkrát až v tohtoročných februárových voľbách. Na kandidátke bol relatívne vysoko – patrilo mu 38 miesto. V samotných voľbách ho krúžkovalo 3 184 voličov.
Prednosť Pellegrinimu pred Ficom dal aj Ján Ferenčák. Už druhé volebné obdobie je primátorom Kežmarku. Do parlamentu bolo februári 2020 zvolený po prvýkrát. Na kandidátke mu patrilo miesto 28 a vo voľbách dostal 2 679 hlasov.V strane tiež pôsobil ako podpredseda okresnej organizácie. Potom, ako Pellegrini oznámil svoj záujem kandidovať za predsedu Smeru, mu otvorene vyjadril svoju podporu. Bol tiež medzi prvými, ktorý Pellegriniho podporili po jeho odchode zo strany.
Smer-SD chce naspäť funkcie
Okrem toho, že spomínaní odídenci boli zvolení do parlamentu vo farbách Smeru-SD, získali okrem poslaneckých mandátov aj iné posty a funkcie. Sú členmi poslaneckého klubu strany ako aj členmi rôznych výborov. Peter Pellegrini je podpredsedom parlamentu. Ján Blcháč a Róbert Puci sú podpredsedami poslaneckého klubu strany. Peter Kmec zasa podpredsedom výboru pre európske záležitosti a Denisa Saková podpredsedníčkou výboru pre obranu a bezpečnosť. Richard Raši je zasa predsedom výboru pre nezlučiteľnosť funkcií a Peter Žiga predsedom výboru na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ. Strana Smer-SD však po dnešku poslancov, ktorí sa “prezentovali ako úprimný, nový politický subjekt,” vyzvala “aby sa takto úprimne a novo postavili aj k svojim mandátom.“ Tie podľa strany nezískali ako fyzické osoby ale vďaka účasti na kandidátke strany Smer-SD. „Preto by mali zvážiť vrátenie funkcií, ktoré získali v NR SR,” uviedla strana. Ohlásením založenia nového subjektu podľa slov hovorcu Jána Mažgúta zároveň de facto vyjadrili, že prestávajú byť členmi strany.
Sám Fico sa na margo ich odchodu vyjadril až po niekoľkých hodinách, počas ktorých si ešte stihol zmeniť titulnú fotku na Facebooku tak, aby bol na nej iba on. “Je zvláštne, že tieto tzv. “nové tváre” v politike som pred 20 rokmi učil abecede politiky. Držali sa ma silno za ruku rovnako, ako keď ide dieťa prvýkrát do školy, a keď robí prvé nesmelé kroky. Celé roky sme spolu diskutovali na tému moderná sociálna demokracia. Robil som to rád, lebo som chcel vychovať novú generáciu socialistov, ktorí budú aj reálne v politike napĺňať hodnoty sociálnej demokracie a nielen o tom hovoriť. Vždy som stál pri nich, postupne im dával priestor, funkcie a zodpovednosť.,“ uviedol Fico.