BRATISLAVA – Boj o takmer pol milióna hlasov sa rozbehol. Strany, ktoré doteraz reprezentovali práva národnostných menšín na Slovensku – najmä tej maďarskej, stavajú prieskumy verejnej mienky mimo parlamentu. Dva najsilnejšie maďarské subjekty Most-Híd a SMK sa na spolupráci nedohodli. A to ani pod hrozbou, že v parlamente neskočí ani jedna z nich. Príležitosti sa tak chopili iní politici. Maďarského voliča sa pokúšajú presvedčiť, že zastupovať jeho záujmy budú práve oni.
Naposledy sa do boja o maďarského voliča na juhu Slovenska zapojil líder OĽaNO-NOVA Igor Matovič. SMK ponúkol predvolebnú spoluprácu vo forme koalície, prípadne miesta na kandidátke svojho hnutia OĽaNO. Voľné miesta ponúkol zároveň aj zástupcom rusínskej a rómskej menšiny. Strana Most-Híd má totiž medzi svojimi zástupcov aj týchto skupín.
Krok smerom k maďarskému voličovi urobila aj mimoparlamentná strana Progresívne Slovensko. Koncom augusta avizovala založenie maďarskej platformy. Tá má nielen zastrešiť Maďarov v ich strane, ale aj otvárať témy a riešiť problémy, ktoré obyvateľov na juhu Slovenska trápia.
O maďarských osobnostiach na svojej kandidátke počas leta hovorila aj SaS. Líder strany Richard Sulík možnosť ponúknuť im miesta na svojej kandidačnej listine pripustil v prípade, ak sa maďarské strany nedohodnú a nepôjdu do volieb spoločne. „S výnimkou súčasnej vlády maďarské menšinové strany doteraz vždy stáli na strane demokracie a ekonomických reforiem,“ uviedli liberáli. Dnes však pri zostavovaní kandidátky riešia najmä svoje interné problémy súvisiace s nezhodami medzi Richardom Sulíkom a krídlom okolo Ľubomíra Galka.
Kus roboty
Hájenie záujmov maďarskej menšiny bolo pritom až doposiaľ agendou hlavne strán Most-Híd a SMK. Šéf Mosta-Híd Béla Bugár, ktorý je už desať rokov na čele doteraz najsilnejšej menšinovej strany na Slovensku, upozorňuje na krehkosť slovensko-maďarských vzťahov. Pripomenul ju aj na nedávnom sneme strany, na ktorom jeho Most-Híd oslávil 10 rokov. Počas pôsobenia na politickej scéne podľa neho dosiahli pokoj a mier medzi Slovákmi a Maďarmi. “Napriek kritickým hlasom je naša strana pre spoločnosť užitočná a hlavne bytostne potrebná,” upozornil.
Vzťahy s maďarskou menšinou na juhu boli v minulosti napäté a dotýkali sa aj vzťahov na polickej scéne, najmä medzi SNS a SMK. V roku 2007 prišlo okrem toho k zmene vo vedení druhej menovanej, kedy Bugára nahradil Pál Csáky. Ten mal v tom čase blízko k Miklósovi Durayovi s povesťou radikála. Známe boli napríklad jeho úvahy o autonómii maďarskej menšiny na juhu Slovenska, čo viedlo k výraznému napätiu medzi slovenským väčšinovým obyvateľstvom a maďarskou menšinou.
Bugár napokon aj s ďalšími politikmi SMK opustil a založil Most-Híd, ktorý mal priniesť nový vietor. S novou stranou začal robiť odlišnú politiku, ako robila SMK. Neorientoval sa iba na maďarských voličov a odlišný bol aj spôsob ich komunikácie. Výsledkom bolo zmiernenie napätia v spoločnosti, hlavne voči maďarskej menšine. Dôležitým krokom k upokojeniu vzťahov medzi Slovákmi a Maďarmi prispela aj zmena na čele SNS. Jána Slotu vystriedal Andrej Danko. Opadlo totiž napätie, ktoré dlhodobo vládlo v politike medzi maďarskou stranou a národniarmi. Dnes sú zástupcovia oboch strán spolu v koalícii. Po najbližších voľbách už však maďarská menšina zastúpenie v parlamente mať nemusí.
Maďarské strany sú mimo parlamentu
Počas histórie slovenského parlamentu menšiny svoje zastúpenie v ňom doteraz vždy mali. Mnohokrát boli jej zástupcovia dokonca členmi vládnej koalície. Dnes sa však strany, ktoré sa hlásia k hájeniu záujmov menšín, pohybujú už niekoľko mesiacov pod hranicou zvolitelnosti. Podľa septembrového prieskumu agentúry Focus by Most-Híd volilo iba 4,1 percenta voličov. SMK ešte menej, iba 3,3 percenta voličov. Ostatné strany ako Maďarské fórum, MKDA-MKD či novosformovaná Spolupatričnosť dostali menej ako pol percenta.
V súvislosti s nízkymi číslami šéf Mostu-Híd Béla Bugár ešte začiatkom leta inicioval rokovania so všetkými stranami, ktoré chcú hájiť záujmy menšín na Slovensku a ponúkol im miesta na svojej kandidátke. Najväčšiu pozornosť budili najmä rokovania s SMK. Tie však nakoniec k spolupráci neviedli. Republiková rada strany Most-Híd totiž navrhovanú formu spolupráce neodsúhlasila.
Podľa štatistických údajov vyplývajúcich z posledného sčítania obyvateľov v roku 2011 ide v prípade Maďarov o najväčšiu národnostnú menšinu na Slovensku. S takmer pol miliónom obyvateľov tvoria 8,5 percenta našej populácie.