BRATISLAVA – Minister kultúry Marek Maďarič sa osobne ohradzuje „voči expresívnemu, dehonestujúcemu vyjadreniu prezidenta Českej republiky Miloša Zemana na adresu Alexandra Dubčeka, ktoré vyslovil v oficiálnom prejave na začiatku osláv 100. výročia vzniku Československa na Pražskom hrade“.
Uviedol to v reakcii na prejav Miloša Zemana na slávnostnom stretnutí pri príležitosti osláv 100. výročia vzniku Československej republiky, na ktorom sa v utorok 9. januára zúčastnili aj slovenský premiér Robert Fico a jeho český kolega Andrej Babiš.
Prečo si váži Dubčeka?
Agentúre SITA poskytol vyjadrenie ministra kultúry SR jeho hovorca Jozef Bednár. Prezident ČR v prejave tvrdo skritizoval politikov, ktorí podľa neho v roku 1948 umožnili komunistický prevrat v Československu a nezakročili pri udalostiach z roku 1968.
Ako ďalej konštatoval Maďarič v reakcii na Zemana, „Alexandra Dubčeka si vážime predovšetkým za to, že umožnil obrodný, demokratizačný proces začiatkom šesťdesiatych rokov v Československu, ktorý vyvrcholil tzv. Pražskou jarou. Pozitívnu úlohu zohral aj v ponovembrovom vývoji po roku 1989 a celý svoj život podporoval a spoluvytváral priateľské vzťahy medzi Slovákmi a Čechmi.“
Nevhodné a nezdvorilé, tvrdí
Podľa šéfa slovenského rezortu kultúry si o žiadnom politikovi nerobíme ilúzie, keďže i najväčšia osobnosť má svoje slabiny a slabé chvíle, ale ako zdôraznil Maďarič, „považujem za mimoriadne nevhodné a nezdvorilé práve takéto momenty zdôrazniť v slávnostnej chvíli a to dokonca ešte aj expresívnym spôsobom“.
„Uvedomte si, že sa stále hovorí o komunistickom puči, ale keby nebolo niekoľkých blbých ministrov, ktorí podali demisiu, potom by nebolo možné, aby sa Klement Gottwald zaklínal ústavnosťou tohto komunistického puču,” konštatoval v prejave k 100. výročiu vzniku Československej republiky v utorok večer okrem iného prezident ČR spomínajúc “ťažké chvíle” i vlastné chyby národa.
Bez vulgarizmov
„Bavme sa o tom, prečo sa v roku 68 našiel jediný statočný človek, ktorému som preto udelil štátne vyznamenanie, a to bol František Kriegel, a prečo sa všetci ostatní poondeli hrôzou,” pokračoval prezident s tým, že mu zakázali vulgarizmy.
„A mimochodom, vôbec im to nepomohlo. Najprv tieto idoly dostali funkciu predsedu Federálneho zhromaždenia, potom klesli na veľvyslanca v Turecku, a potom už ani to nie,” dodal zrejme narážajúc na Alexandra Dubčeka, ktorý od apríla do októbra 1969 pôsobil ako predseda Federálneho zhromaždenia, od decembra 1969 do júna 1970 ako veľvyslanec v Turecku a ktorého následne vylúčili z komunistickej strany a politicky ho prenasledovali.
Zemanove dôvody na kandidatúru
Prezident Zeman okrem iného poukázal na zásadu z čias normalizácie, ktorá podľa jeho slov znela „musím zostať vo svojej funkcii, pretože by tam inak prišla ešte väčšia sviňa, než som ja”. Tá podľa neho demoralizovala spoločnosť a nádej Československu priniesla až novembrová revolúcia.
Okrem iného vyjadril úctu politikovi Michailovi Gorbačovovi, ktorý stál v čase revolúcie na čele Sovietskeho zväzu a ktorý sa podľa Zemana zaslúžil o vymanenie sa Československa „zo sovietskych pazúrov”.
Foto: SITA/Diana Černáková