Politika Zahraničné

Maďari si pripomínajú sté výročie Trianonu Dňom národnej spolupatričnosti

Na pamätnej schôdzi Národného zhromaždenia vystúpi s prejavom prezident János Áder. Zdroj: TASR / AP

BUDAPEŠŤ – Pamätnou schôdzou Národného zhromaždenia, na ktorej vystúpi s prejavom prezident János Áder, pripomenú si vo štvrtok v Maďarsku sté výročie podpísania Trianonskej mierovej zmluvy, ktorá medzinárodnoprávne definitívne uzavrela uhorskú minulosť a uzákonila povojnové teritoriálne usporiadanie medzi Maďarskom a jeho susedmi vrátane Československa.

 

Poslanci maďarského parlamentu na tejto schôdzke prerokujú návrh politickej deklarácie o ochrane národnej identity, ktorú predložili strany vládneho bloku Fidesz-KDNP, uviedla agentúra MTI.

Ľavicový denník Népszava pripomenul, že v rozprave budú môcť vystúpiť iba predkladatelia návrhu, teda opoziční poslanci slovo nedostanú. “Vládny blok podlým spôsobom administratívnymi prostriedkami zariadil, aby opozícia bola pri príležitosti tohto výročia úplne neviditeľná. Napriek tomu sa na zasadnutí zúčastníme a nemo si pripomenieme túto udalosť,” povedal pre spravodajský server Index.hu poslanec parlamentu za Maďarskú socialistickú stranu (MSZP) Tamás Harangozó. Účasť na pamätnom zasadnutí odmietla Demokratická koalícia (DK), ktorá tak protestuje proti politike vládnych strán.

Súčasťou spomienky výročia na Trianon v rámci Dňa národnej spolupatričnosti bude z iniciatívy starostu Budapešti Gergelya Karácsonya o 16.30 h zastavenie všetkých vozidiel mestskej hromadnej dopravy na jednu minútu. Splnomocnenec premiéra zodpovedný za spoločenské záležitosti Zoltán Balog vyzval cirkvi, aby v čase podpísania mierovej zmluvy nechali v kostoloch zaznieť zvony.

Predseda vlády Viktor Orbán 9. januára na medzinárodnej tlačovej konferencii v Budapešti zdôraznil, že na výročí storočia Trianonu musí zaznieť spravodlivosť, avšak tým sa budúcnosť nijako nezmení. To, na čom skutočne záleží, je podľa jeho slov spolupráca so susednými krajinami v záujme budúcnosti.

Trianonskú mierovú zmluvu, ktorá vymedzila hranice Maďarska a Československa po rozpade Rakúsko-Uhorska v závere prvej svetovej vojny, podpísali 4. júna 1920 v paláci Veľký Trianon pri Paríži predstavitelia Dohody (Británia, Spojené štáty, Francúzsko a Taliansko) a Maďarska.

Ako dôsledok Trianonskej zmluvy zostalo v Maďarsku sedem miliónov z 20,8 milióna obyvateľov Uhorska. Dovedna 72 percent územia Uhorska pripadlo spojeneckým krajinám a Maďarsko stratilo prístup k moru, ktoré malo prostredníctvom Chorvátska.

Hoci Maďarsko zmluvu podpísalo a ratifikovalo, s novým stavom sa nezmierilo. Poslanci maďarského parlamentu 31. mája 2010 rozhodli, že výročie podpisu zmluvy sa bude každoročne pripomínať pamätným dňom, ktorý bol stanovený na 4. júna ako Deň národnej spolupatričnosti.