PARÍŽ – Francúzska ministerka športu Laura Flesselová v utorok oznámila, že podáva demisiu. Vysvetlila, že pre svoj odchod z vládnej funkcie sa rozhodla z “osobných dôvodov”.
K tejto demisii dochádza len niekoľko dní po tom, ako vládu opustil minister životného prostredia Nicolas Hulot. Francúzske médiá poznamenali, že Flesselovej demisia je ďalšou v poradí, ktorá sa týka ministra spájaného s občianskou spoločnosťou. Flesselová, podobne ako Hulot, patrila tiež k verejnosťou najobľúbenejším členom vlády prezidenta Emmanuela Macrona.
Flesselová vo svojom vyhlásení k demisii bilancovala, že za 16 mesiacov pôsobenia vo funkcii sa snažila položiť základy hlbokej reformy francúzskeho modelu športu vrátane jeho riadenia. Vyzdvihla aj výnimočné úspechy, ktoré francúzski športovci dosiahli v uplynulých mesiacoch, a pripomenula výzvy, čo francúzskych športovcov i Francúzsko čakajú – napr. olympijské hry v Paríži v roku 2024, či o rok skôr majstrovstvá sveta v ragby.
Na margo svojho ďalšieho pôsobenia Flesselová uviedla, že sa chce vrátiť k aktivitám, ktorým sa venovala v minulosti a zameraným na “jednotlivca, solidaritu a spoluprácu medzi národmi”.
Francúzske médiá však pripomínajú, že za svoje pôsobenie vo funkcii bola Fleseelová často terčom kritiky, najmä za nevydarené vystúpenia v médiách, okrem iného aj za svoj postoj k sexuálnemu obťažovaniu športovkýň, keď varovala pred “vypuknutím omerty”.
Agentúra DPA konštatovala, že Macron prichádza o dvoch najobľúbenejších ministrov v čase, keď podľa viacerých prieskumov verejnej mienky jeho popularita u voličov klesá, čo zrejme súvisí so škandálom okolo údajného útoku jedného z jeho poradcov na demonštrantov a so sklamaním z hospodárskych výsledkov krajiny.
Flesselová sa v minulosti venovala šermu a s piatimi olympijskými medailami je najúspešnejšou francúzskou športovkyňou.
Nicolas Hulot rezignoval nečakane minulý týždeň. Toto svoje rozhodnutie oznámil vo vysielaní rozhlasovej stanice France Inter, pričom uviedol, že o svojom kroku ešte ani neinformoval prezidenta Macrona. Svoju demisiu zdôvodnil nedostatočným pokrokom v plnení klimatických a ďalších ekologických cieľov. Hulot mal na starosti i dohľad nad energetickou politikou vlády.