BRATISLAVA – Ambiciózny, bystrý, kultivovaný a unikátny. Zapálený a odhodlaný. Takto hodnotí Milana Rastislava Štefánika verejnosť aj po 100 rokoch od jeho tragickej smrti. Disponoval talentom pre vedu a techniku, ale aj pre umenie. Už zajtra si pripomenieme narodenie tohto velikána.
Bývalý minister vojny bol vychovávaný v konzervatívnom evanjelickom prostredí. Žil naozaj pestrým životom. Bol astronómom, diplomatom, pilotom, generálom, vynálezcom, fotografom, cestovateľom a meteorológom. Vychovávaný bol síce ako evanjelik, ale na svet sa chcel pozerať z vedeckého pohľadu. Z dejín ho poznáme ako spoluzakladateľa Československa. Tí, ktorí sa so Štefánikom stretli, spomínali naňho ako na človeka s aristokratickým správaním s aurou, empatiou a s vlohami pre komunikáciu.
Za tri a pol roka po vstupe do francúzskej armády sa vypracoval na generála. Vďaka tomu sa stal dôležitou osobou nielen pre domácu, ale aj zahraničnú scénu. Je to ďalší z dôvodov, prečo patrí dodnes medzi najvýznamnejšie osobnosti našich dejín a na Slovensku sú mu venované nielen pamätníky, ale aj námestia či ulice.
Štefánik verzus Beneš
Kariérny život Štefánika spestril vstup do francúzskych služieb počas prvej svetovej vojny, kde pomáhal budovať meteorologickú službu a stal sa letcom. Spolu s Benešom a Masarykom tvorili dvojicu výrazných osobností, ktorí sa podieľali na vzniku novej Československej republiky. Štefánikove kontakty umožnili obom politikom zúčastňovať sa na dôležitých schôdzach v najvyšších kruhoch. Budoval aj československé légie v Taliansku, Francúzsku a Rusku. Zapojenie týchto československých légií v bojoch počas 1. svetovej vojny prispeli k podpore vzniku Československej republiky, v ktorej sa Štefánik stal ministrom vojny.
Štefánik a Beneš boli vraj veľkí rivali, pretože v očiach Masaryka chceli vyzerať za tých najlepších. Beneš to mal o niečo jednoduchšie, keďže z kancelárie v Paríži bol Masarykovi na blízku. Štefánikovi to nedalo spávať a situáciu znášal veľmi ťažko, pretože bol stále na cestách a nebolo mu umožnených toľko príležitostí sa dostať do Masarykovej priazne.
Bol aj milovníkom žien
Štefánik však nebol len zapáleným bojovníkom za vznik Československa, ktorý by hovoril len o vlasti. Bol aj veľkým milovníkom žien. Údajne bol medzi nimi veľmi obľúbený, čomu však nenasvedčoval jeho vzhľad. Hovorí sa, že nebol žiaden krásavec. Práve naopak. Bol vysoký iba 162 centimetrov, mal vraj nepeknú pleť a plešinku na hlave. Napriek tomu dokázal lámať ženské srdcia.
Hoci pochádzal z chudobnejšej rodiny, zálusk mal aj na ženy z najvyšších kruhov. Počas štúdia v Prahe si začal s dcérou riaditeľa žižkovskej reálky Ľudmilou Bílou. Známosti udržiaval aj s dcérou jeho profesora Jaroslava Vrcholického. Zasnúbený bol vraj minimálne štyrikrát. Svoje partnerky podľa dobových zápisov miloval, ale vždy vraj ukončil vzťah so slovami, že on nie je pre nich ten pravý.
Od lásky až k smrti
Okrem radosti mu však život priniesol aj veľa bolesti. Štefánik trpel rakovinou žalúdka. Veľmi často omdlieval, trpel záchvatmi. Okrem fyzických problémov si svoje vytrpela aj jeho psychika. Po šiestich rokoch sa konečne vracal zo zahraničia do rodného Slovenska, letel z letiska Campoformido pri Udine. Práve 4. máj 1919 sa mu stal osudným. Šťastne preleteli ponad Alpy, pristáť mali v Bratislave na Vajnoroch, lenže neďaleko Ivanky pri Dunaji sa lietadlo nečakane zrútilo k zemi. Ešte celé roky po jeho tragickej smrti sa špekulovalo, či nešlo o úmyselný atentát.
Mýty, teórie alebo pravda?
I keď za oficiálnu príčinu jeho havárie je považované nepriaznivé počasie či technické nedostatky stroja, objavili sa iné verzie nešťastia. Podľa jednej z nich svedkovia hovorili o výbuchu, iní zase o zostrelení Čechmi. Časom sa ale objavili aj informácie, že v tragédií mali mať prsty Maďari. Ani jedna z konšpiračných teórií sa nikdy ale nepotvrdila, práve naopak.
Nech už to bolo ale akokoľvek, Štefánik sa stal takmer až mýtickou postavou slovenských dejín.
Výstava pre Štefánika
21. júla uplynie 139 rokov od narodenia Milana Rastislava Štefánika.
Pri tejto príležitostí sa bude konať slávnostný akt – kladenie vencov, kytíc, príhovory a dekorovanie ocenených hostí. Jeho pamiatke je tiež venovaná výstava Generál na javisku, ktorej cieľom je predstaviť divadelnú inscenáciu. Obe udalosti budú v Košariskách – pred jeho rodným domom.
