BRATISLAVA – Nový zákon ministerky školstva Martiny Lubyovej (nominantka SNS) rozprúdil vášne nielen medzi pedagógmi, ale aj laickou verejnosťou. Spoločnosť sa rozdelila na dve strany. Jedna zastáva názor, ktorým opovrhuje rozhodnutím ministerky. Tá druhá by zas učiteľom za ich nadprácu nedožičila ani euro navyše. Odborníci spochybnili samotnú existenciu kreditového systému a navrhujú riešenie.
Zavedením nového systému profesijného rozvoja, ktorý má vstúpiť do platnosti 1. seprembra, rezort školstva ruší doterajší kreditový systém, ale garantuje pedagógom možnosť opätovne získať príplatok. Aby ho získali musia absolvovať vzdelávania, ktoré budú mať priamy vplyv na zvýšenie odbornej výchovy, vzdelávania a odbornej starostlivosti v konkrétnej škole. Ich vzdelávanie sa musí priamočiaro dotýkať zvyšovania profesionality pri výkone špecializovaných činností a inovácii v pracovnom procese.
Podľa analytika z projektu To dá rozum Jozefa Miškolciho prijatá novela zákona nepredstavuje žiadnu významnú zmenu v oblasti profesijného rozvoja pedagogických a odborných zamestnancov. ,,Ide len o kozmetické zmeny, neprináša žiadne vylepšenie situácie zamestnancov v školstve a v kvalite výučby na školách,” skonštatoval pre Glob.sk analytik Miškolci.
Na druhej strane analytik z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (Iness) Róbert Chovanculiak upriamil pozornosť na vplyv tejto novinky na samotných pedagógov. ,,Z pohľadu učiteľov to ale naozaj môže vyzerať, ako snaha ich znova “kontinuálne” pre-vzdelať, pričom ministerstvo nekomunikovalo dostatočné argumenty, prečo by to tentokrát malo dopadnúť lepšie,” povedal pre Glob.sk analytik Iness Róbert Chovanculiak.
Ťažko získané kredity
K získaniu kreditov sa učitelia dostali častokrát tŕnistou cestou, štúdiom nad rámec svojej pracovnej doby, dlhými školeniami a zložitými atestáciami. Kredity pomáhali pedagógom si aspoň v menšej miere zvýšiť svoju mesačnú mzdu. Výška príplatku sa odvíjala aj od platovej triedy, v ktorej sa učiteľ nachádzal. Avšak ani postup do vyššej platovej triedy nie je najľahší. Až po absolvovaní dvoch atestačných skúšok, ku ktorým učiteľa pripustili s dostatočným počtom kreditov, pedagóg pocitíl na svojej výplatnej páske ako také zvýšenie mzdy. Na to, aby bol učiteľ vôbec pripustený k prvej atestačnej skúške musel preukázať, že disponuje 60-timi kreditmi. Tie mu boli automaticky odobrané a už si ďalej nemohol vykazovať ich existenciu. Atestačná skúška sa pritom skladá z odovzdania práce, jej obhajoby a absolvovania ústnej skúšky.
Kritika odborníkov
Štúdia projektu To dá rozum spochybnila význam a účel kreditového systému. ,,Z výskumu To dá rozum totiž vyplýva, že súčasný systém kreditov nenapĺňa ich najzásadnejší účel, aby sa zvyšovala kvalita výučby na školách. Pokiaľ učiteľ absolvuje nejaký akreditovaný program kontinuálneho vzdelávania, bohužiaľ to vôbec nezaručuje, že sa reálne zlepší kvalita jeho výučby,” uviedol analytik projektu Jozef Miškolci. S týmto názorom sa stotožnil aj ďalší oslovený analytik Róbert Chovanculiak. Upozornil tiež na negatívnu stránku kreditového systému. ,,Dnes sa totižto väčšina zhodne, že značná časť školení, ktoré absolvovali učitelia na získanie kreditov v minulosti nebola pre nich až taka prínosná a motivovala ich skôr vidina zvýšenia platu. To priznali sami v spätných prieskumoch kvality,” doplnil analytik Iness Chovanculiak.
Rada nad zlato
Analytik Miškolci navrhol iný systém odmeňovania pedagógov. ,,Pokiaľ učiteľ za nejaké obdobie výrazne zvýši kvalitu svojej učiteľskej práce, tak za to by mal byť finančne odmenený príplatkom a nie za absolvované akreditované programy kontinuálneho vzdelávania, ktorých kvalita je často pochybná,” vysvetlil analytik. Doplnil, že úroveň učiteľských platov je pritom v porovnaní s inými vysokoškolsky – vzdelanými profesiami podstatne nižšia. Zámer ministerstva školstva siahnuť učiteľom na cca 12 percent príplatku kritizuje. ,,Riešením ale nie je teraz bojovať za uchovanie príplatku za získané kredity, ale mzdy celoplošne zvýšiť na dostatočne vysokú úroveň, aby sme sa vôbec mohli baviť o tom, ako systém profesijného rozvoja zlepšiť bez nutnosti používať nejaké kredity, ktoré celý systém len deformujú,” dodal analytik projektu To dá rozum Jozef Miškolci.
