BRUSEL – Manfred Weber, kandidát Európskej ľudovej strany (EPP) na post predsedu Európskej komisie, je údajne už mimo hry pre získanie tejto pozície. Uviedol to vo štvrtok spravodajský server EurActiv. Premiéri a prezidenti členských krajín po príchode na summit EÚ v Bruseli naznačili názorovú nejednotu ohľadom toho, kto by mal byť nástupcom Jeana-Clauda Junckera.
Informácia EurActivu prišla niekoľko hodín predtým, ako premiéri a prezidenti krajín EÚ v Bruseli začnú rokovať o obsadení najdôležitejších pozícií v euroinštitúcicách. EurActiv spresnil, že svoje zistenia uviedol na základe vyjadrení premiérov tých krajín EÚ, ktoré majú sociálnodemokratické alebo liberálne vlády a podľa ktorých je Weber neprijateľný ako predseda eurokomisie.
Weber nemá ani podporu všetkých lídrov z rodiny európskych ľudovcov. Maďarský premiér Viktor Orbán sa opakovane vyjadril, že nezahlasuje za jeho vymenovanie za šéfa exekutívy EÚ. Webera sa zastal predseda Európskeho parlamentu Antonio Tajani, keď v Bruseli hlavy vlád a štátov EÚ opäť vyzval, aby rešpektovali proces politických volebných lídrov – tzv. špicenkandidátov, čo znamená podporu pre Webera za predsedu eurokomisie. Upozornil, že pri špicenkadidátoch ide o demokratickejší proces ako pri voľbe za zatvorenými dverami, a pripomenul, že eurovoľby vyhrala EPP.
Merkelovej odkaz
Nemecká kancelárka Angela Merkelová po príchode na summit odkázala do Európskeho parlamentu, aby nebránil vôli národných lídrov (Európska rada), ktorí si chcú sami zvoliť šéfa eurokomisie. “Musíme ísť krok za krokom, rešpektovať stanoviská Európskej rady, ale aj Európskeho parlamentu. Potrebujeme spoločné riešenie a pre mňa nie je prijateľné, aby Rada predložila návrh, ktorý by parlament nepodporil,” uviedla kancelárka.
Za kandidáta EPP sa vyslovil írsky premiér Leo Varadkar. Pred novinármi priznal, že bude podporovať jeho kandidatúru. “Ako najväčšia strana v Európskom parlamente by mal byť predseda Európskej komisie od nás,” dodal s odkazom na ľudovcov a Webera.
Bulharský premiér Bojko Borisov chce zachovanie procesu špicenkandidátov a pre EurActiv priznal, že hoci v hre o dôležité pozície je aj bývalá bulharská eurokomsiárka Kristalina Georgievová (z tábora socialistov), uprednostniť musí politickú líniu a členstvo v EPP, ktorá vyhrala eurovoľby a má nárok získať šéfa eurokomisie. Za vhodného na túto pozíciu považuje aj Michela Barniera z Francúzska.
Sánchez spochybnil proces špicenkandidátov
Španielsky socialistický premiér Pedro Sánchez pred novinármi spochybnil proces špicenkandidátov, keď spresnil, že vhodným kandidátom (na vysoké funkcie) nie je ten, kto vyhrá voľby, ale kandidát, ktorý získa podporu Európskej rady aj Európskeho parlamentu. Sánchez, ktorý vedie nominačné rokovania v mene socialistických premiérov, zároveň dodal, že Španielsko v nominačnom “súboji” stojí za Holanďanom Fransom Timmermansom.
Ani grécky premiér Alexis Tsipras, rovnako z tábora socialistov, sa netajil názorom, že nepodporí Webera. “Musíme vylúčiť možnosť, že na ďalších päť rokov bude Európsku komisiu viesť politik, ktorý nezjednocuje, ale skôr rozdeľuje Európu,” opísal svoje stanovisko.
Rutte priznal, že Holandsko v tom nemá jasno
Holandský predseda vlády Mark Rutte priznal, že jeho krajina nemá jasnú pozíciu v tom, koho podporiť v nomináciách, avšak on ako liberálny premiér by osobne podporil dánsku eurokomisárku Margrethe Vestagerovú, ktorá tiež patrí do rodiny európskych liberálov.
K liberálom patrí aj belgický premiér Charles Michel, ktorý má podľa EurActivu podporu zo strany predsedu Európskej rady Donalda Tuska, ktorý sa počas pracovnej večere lídrov chce zaňho prihovoriť, aby sa stal jeho nástupcom v tejto funkcii. V neprospech Michela môže hovoriť skutočnosť, že prvým šéfom Európskej rady bol tiež Belgičan – Herman Van Rompuy.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron už viackrát spochybnil Webera ako budúceho šéfa eurokomisie, avšak po príchode na summit nehovoril o žiadnych menách, spomenul len, že “úlohou Francúzska je nájsť najlepších kandidátov, ktorí budú podporovať európsky projekt”.