Banská Bystrica Bratislava Domáce Košice Nitra Prešov Regióny Top Trenčín Trnava Žilina

Kým komunisti sľubovali zlepšenia, ľud sa v uliciach búril. O čom písali noviny v osudný revolučný deň?

Novinárov komunistického denníku Pravda akoby ani nezaujímalo, že v uliciach sú už státisíce ľudí, ktorí žiadajú zmenu. Ich články boli stále ospevujúce a burcujúce na „krajšie zajtrajšky“. Zdroj: Glob.sk/juh

NITRA – Stále im to nedochádzalo! Hoci neotrasiteľná moc komunistov bola v bývalom Česko-Slovensku nespochybniteľná, v roku 1989 sa predsa len začala ich vláda rúcať. Svedčili o tom plné ulice rozhnevaných a na zásadnú zmenu odhodlaných ľudí, ktorí celej situácie v našej republike už mali plné zuby. Zdá sa však, že v polovici novembra toho roku si to ako jediní akoby nechceli uvedomiť nielen samotní komunisti, ale ani mnohé periodiká. Prirodzene, vrátane straníckeho denníka Pravda.

Niektorí redaktori vtedajšej Pravdy sa síce usilovali o určitú zmenu, lenže ich „kritické“ články boli iba chabým pokusom ukázať, že strana a jej vedenie robia chyby. Známa veta „Soudruzi z NDR asi někde udělali chybu“ sa dala použiť aj u nás, lebo súdruhovia v ČSSR tých chýb urobili až-až. V súčasnosti si síce mnohí s povzdychom zaspomínajú na „starý dobrý“ socializmus, ba podaktorí by jeho návrat (najmä pre životné istoty, akými bola práca, bývanie či zdravotníctvo a školstvo zdarma) aj privítali.

Komunisti vzdorovali a pripravovali sa byť pri moci ďalšie obdobie, aj keď v uliciach celého Česko-Slovenska protestovali státisíce ľudí. Zdroj: Archív

Prípravy na budúcnosť

Viacerí komunistickí redaktori však v osudný novembrový deň akoby ani nechceli vidieť, čo sa deje v uliciach a veselo písali o zasadnutiach Predsedníctva ÚVKSČ a jeho prípravu na XVIII. zjazd KSČ. A to nebolo ani zďaleka všetko z ignorovania revolučného diania v mestách na českej i slovenskej strane hranice. Komunisti si už pripravovali plány na rok 1990, ba dokonca na už deviatu päťročnicu a ďalšie obdobie. Záujem bol aj o usporiadanie porady najvyšších predstaviteľov členských krajín RVHP o aktuálnych otázkach vzájomnej hospodárskej spolupráce.

Kritizovať sa v novembri 1989 medzi komunistami veľmi nemohlo, pretože ešte stále sa museli vyzdvihovať najmä úspechy. Zdroj: Glob.sk/juh

Problémy so zemiakmi

Doslova humorne vyznieva článok v komunistickej Pravde zo 17. novembra, v ktorom rozosmeje hneď jeho titulok: „Máme múdrych agronómov, ale malé zemiaky“. Redaktor v ňom prináša informáciu z celoslovenskej konferencie pestovateľov zemiakov. Čitateľ sa v ňom dozvie, že už vtedy boli zemiaky u nás jednou z najproblémovejších plodín, čo má korene najmä v subjektívnych príčinách, ktoré dokonca nedokázali popretŕhať ani mimoriadne prémie. Zaujímavé bolo aj to, že kým v Stredoslovenskom kraji očakávali splnenie úloh s uskladnením tejto plodiny na 138% a vo Východoslovenskom dokonca na 182%, v Západoslovenskom kraji iba na 11%.

Titulok, ktorý dokáže čitateľa pobaviť aj po tridsiatich rokoch. Zdroj: Glob.sk/juh

Nedostatok pracovníkov

V ďalšom článku denníka Pravda zo zlomového novembrového dňa sa dozvedáme, že problémy s pracovníkmi boli už v revolučnom novembri 1989. Vtedajší námestník ministra práce a sociálnych vecí ČSSR Štefan Šťastný poukázal na to, že príčiny tzv. nedostatku pracovných síl u nás treba hľadať v nedostatočne uskutočňovaných štrukturálnych zmenách a v starých ekonomických pravidlách, ktoré nepodnecujú na konštruktívny prístup v tejto oblasti. V článku sa tiež uvádza, že v rokoch deviatej päťročnice bude treba do pracovného procesu zapojiť do 360-tisíc mladých ľudí. Toto si však vyžaduje uplatniť určité sociálno-ekonomické opatrenia. Medzi ne mali patriť napríklad skrátenie pracovného času pre tých, čo sa starajú o deti, či o všeobecné predĺženie dovolenky. Veľká zodpovednosť sa pritom mala preniesť na Národné výbory, ktoré mali okrem iného poskytovať informácie o voľných pracovných príležitostiach.

Nedostatok pracovníkov poznali aj v socialistickom Česko-Slovensku. A to vtedy musel pracovať každý! Zdroj: Glob.sk/juh

Obavy o ruský rubeľ

Čitatelia Pravdy sa 17. novembra dozvedeli aj to, že cesta ku konvertabilnému rubľu vedie cez dolár! O „tvrdú“ menu bol totiž záujem nielen u nás, ale aj v Sovietskom zväze, kde sa dolár postupne stával reálnou ekonomickou jednotkou využívanou v národnom hospodárstve. Pri prenikaní dolára do sovietskej ekonomiky mnohí ekonómovia poukazovali na nereálny kurz rubľa voči doláru, lebo výrobcovia dostávali na jeden dolár 60 až 65 kopejok. A to chceli zmeniť. Len pre názornosť, jeden rubeľ bol v tom čase asi 10 československých korún. Komunisti v ZSSR chceli zákonmi a uzneseniami podporiť rozsiahle akcie spojené s investíciami obyvateľov do nákupov pôdy, nehnuteľností, akcií či obligácií. Niektorí ekonómovia sa však obávali, že z rubľa sa stanú iba také poukážky, aké vydávala dočasná vláda v roku 1917, a ktorými si roľníci obliepali steny namiesto tapiet.

Naši čelní komunisti sa stále s nádejou pozerali najmä na Sovietsky zväz a jeho kroky. Zdroj: Glob.sk/juh

Novinári zakázali reklamu

Súčasníkov určite pobaví aj glosa od Petra Onderu, v ktorej sa venuje svetelným reklamám na cigarety, ktoré podľa neho mali byť kritizované vo viacerých denníkoch a časopisoch. „Zlízol“ si to najmä podnik Zdroj, ktorý mal svetelné reklamy nainštalovať vo viacerých predajniach v Bratislave, pričom takáto „atraktívna“ reklama bola u nás zakázaná. Vtedajší novinári si dokonca na tlačovej besede s riaditeľom štátneho podniku Ivanom Strnadom po chvíľkovej výmene názorov vymohli sľub, že Zdroj tieto svetelné reklamy zlikviduje. A to aj po argumentácii novinárov, že reklamy dráždia najmä chorých na srdce, ktorí nemôžu dostať život zachraňujúci liek pre nedostatok devízových prostriedkov na kúpu surovín. Reklamu, akú malo Marlboro, by radšej videli napríklad pri reklamách na mliečne či zeleninové výrobky.

Sľuby kompetentných a zodpovedných ľudí sa neplnili rovnako vtedy ako teraz. Zdroj: Glob.sk/juh

Slová, ktorým nikto nerozumel

Novembrové dianie v roku 1989 veľmi nezasiahlo ani novinárov v okresnom týždenníku Nitriansky hlas, ktorý vyšiel 21. novembra. Aj tu sa viac venovali „obľúbeným“ vyzdvihovaniam komunistických tém. Čitateľ sa dozvie, že je záujem o telefóny, nie však mobilné, ale o klasické linky do bytov. Keďže spojári mnohých uspokojiť nedokážu, v kurze sú búdky s automatmi. Člen predsedníctva okresného výboru KSS Štefan Moravčík verejnosť informuje o významnej úlohe a potrebe „pracovať v konkrétnych podmienkach nového hospodárskeho mechanizmu“. Zdôrazňuje tiež potrebu urýchlenia hospodárskeho a sociálneho rozvoja našej spoločnosti, pretože vo viacerých podnikoch a závodoch sa neurobilo dosť pre rýchlejší postup v intenzifikácii, a v žiadnom prípade nemožno takto postupovať v nasledujúcom období. Ako ukázal ďalší vývoj udalostí u nás, všetko bolo napokon úplne inak.

Revolučné dianie v novembri 1989 akoby nevnímali ani novinári v okresnom periodiku. Zdroj Glob.sk/juh