Bratislava Domáce Regióny Top

Kvôli hradu Červený Kameň zasadlo 12 mudrcov, vraví legenda. Nevedeli sa dohodnúť, na ktorom kopci ho postaviť

Zaujímavá je už samotná história vzniku hradu, pričom sa spomínajú až dva momenty. Červený Kameň bol dlhé stáročia kráľovským hradom, na ktorom sa vystriedalo veľa jeho majiteľov. Zdroj: Archív

ČASTÁ – Zreštaurovaná historická krása. Hrad Červený Kameň možno smelo zaradiť medzi najkrajšie na Slovensku. Zásluhu na tom má aj jeho oprava, ktorá mu prinavrátila jeho krásu, akou sa mohol pýšiť pred stáročiami. Tí, ktorí ho prídu navštíviť, určite neodídu sklamaní. Ba naopak. To, čo im hrad ponúkne, ich rozhodne zaujme a veľmi milo prekvapí.

Už samotná história jeho vzniku je zaujímavá. Podľa niektorých historikov totiž hrad postavil išpán Tibor Nagy z rodu Kartalovcov ešte pred vpádom Tatárov, iný zdroj ale uvádza, že jeho dejiny sa začali písať, keď česká kráľovná – vdova Konštancia Uhorská nechala pred rokom 1240 na svojich majetkoch postaviť hrad, ktorý sa stal známym pod menom Červený Kameň (nem. Rothenstein, maď. Vöröskő) alebo tiež Bobrí hrad (nem. Bibersburg). Prvá písomná zmienka je však z roku 1271, keď český kráľ Otakar II. obsadil tento hrad.

V 16. storočí sa stal majiteľom hradu Mikuláš Pálfi, ktorý nehostinnú a na bývanie len málo uspôsobenú fortifikáciu prestavovať s cieľom premeniť túto pevnostnú architektúru na pohodlný reprezentačný renesančný zámok. Zdroj: Archív

Až pričastá zmena majiteľov

Červený Kameň bol kráľovským hradom, na ktorom sa vystriedalo veľa jeho majiteľov. V roku 1296 zeman Martin Devecseri predal polovicu pevnosti spolu s okolitými statkami Matúšovi Čákovi. Po jeho smrti, v roku 1321, obsadili hrad vojská kráľa Karola Roberta. Kráľ Ľudovít Veľký ho v roku 1352 daroval rytierovi nemeckého pôvodu Eglofovi von Wolfurt, ktorý pomohol kráľovi počas napoleonských vojen. V nasledujúcom storočí sa majitelia hradu často menili. Medzi nich patrili napr. Ákos – Mikčov syn, kráľovná Alžbeta či gróf Prokop. V roku 1390 sa hradu zmocnil kráľ Žigmund, no onedlho na to ho dal do zálohy barónovi Ulrichovi von Wolfurt, Eglofovmu synovi. V roku 1438, po smrti Ulricha, sa opäť dostáva do kráľovských rúk. Albrecht Habsburgský ale zakrátko venoval hrad Lőrinczovi Hédervárimu. Od roku 1414 patril hrad najmocnejším grófom zo Sv. Jura a Pezinka (rod Bazini a Szentgyörgyi). Hrad im patril až do roku 1522, keď ich rody zanikli. Kráľ Ľudovít II. daroval po ich smrti hrad svojej neveste Márii Habsburgskej spolu s priliehajúcimi obcami, no panovníčka ho už nasledujúci rok odovzdala rodine Thurzovcov. Bratia Alexej a Ján Thurzo boli spišskí magnáti, ktorí v 15. storočí patrili k najbohatšej šľachte. Od nich dostali hrad v r.1535 Fuggerovci.

Najkrajšia miestnosť hradu je sála Terena, ktorá bola využívaná hradnou šľachtou na odpočinok a relaxáciu, hrávali sa v nej aj divadelné hry. Zdroj: Glob.sk/juh

Výhodný kupec

Za čias Fuggerovcov hrad vo významnej miere takmer od základov prestavali. Anton Fugger inicioval jeho rozsiahlu prestavbu na pevnosť s mohutnými suterénnymi skladovacími priestormi. Mala byť prekladiskom tovaru na obchodnej ceste do západnej Európy. Hrad však funkciu skladov nikdy neplnil. Napriek premysleným plánom výstavba pevnosti trvala 20 rokov a administratívno-obytné juhozápadné krídlo bolo dokončené až v roku 1556. V rokoch výstavby hrad slúžil aj ako dočasné sídlo správy panstva a poskytoval i ubytovanie remeselníkom pracujúcim na stavbe novej pevnosti. Posledné objekty stredovekého hradu boli zbúrané až v roku 1555. Stavba bola dokončená v roku 1556 a vtedy hrad Červený Kameň v podstate nadobudol podobu, akú má dnes. Nečakaným historickým zvratom bolo vystúpenie Fuggerovcov z Thurzovsko-fuggerovského mediarskeho podniku v roku 1546, teda v čase, keď pevnosť Červený Kameň nebola ešte dostavaná. Veľkú zmenu priniesla náhla smrť Antona Fuggera v roku 1560. V roku 1581 sa Fuggerovcom podarilo získať výhodného kupca Mikuláša Pálfiho, baróna z Erdödu, ktorý kúpil časť majetku od Marka Fuggera. Medzitým, v roku 1583, Fuggerovci definitívne odišli zo Slovenska.

Portrét Mikuláša Pálfiho z roku 1600, ktorý bol významným uhorským politikom a diplomatom, ale aj účastníkom početných bojov proti Turkom. Zdroj: Glob.sk/juh

Z pevnosti renesančný zámok

Novým majiteľom hradu sa teda v roku 1583 stal Mikuláš Pálfi, ktorý sa oženil s Máriou Magdalénou Fuggerovou. Do kúpy červenokamenského panstva nemal Mikuláš  reprezentačné sídlo, aké si koncom 16. a začiatkom 17.storočia stavala na vidieku vtedajšia šľachta. Preto začal nehostinnú, na bývanie len málo uspôsobenú fortifikáciu prestavovať. Cieľom rozsiahlej prestavby bolo premeniť túto pevnostnú architektúru na pohodlný reprezentačný renesančný zámok. V apríli 1600 tu Pálfi umrel a jeho obrovský majetok zdedili jeho synovia. V roku 1605 však vojská Štefana Bočkaja, a v roku 1619 vojská Gabriela Bethlena hrad napadli a obsadili. V júli 1683 sa po dobytí Bratislavského hradu a obsadení celej Bratislavy dostali kurucké vojská na čele s Imrichom Thökölym aj na Červený Kameň a obsadili ho. Keďže rod Pálfiovcov bol verný Habsburgovcom, červenokamenskej pevnosti sa netýkal rozkaz o búraní hradov vydaný cisárom Leopoldom v roku 1701. Počas Rákócziho povstania, chceli v roku 1703 kuruckí povstalci získať hrad do svojich rúk. O dva roky neskôr bol hrad Červený Kameň značne poškodený. S jeho opravou a ďalšími prestavbami začal až pravnuk Mikuláša IV. Rudolf Pálfi. V auguste 1705 cisárske vojská porazili Rákócziho kuruckých povstalcov, tí sa ale o pár mesiacov pokúsili opäť napadnúť hrad, utrpeli však ďalšiu porážku.

Aj takýto krásny výhľad sa naskytne návštevníkovi hradu na jednu zo záhrad, ktorá sa nachádza priamo na jeho nádvorí spolu s fontánou. Zdroj: Glob.sk/juh

Bohatá história aj v jeho okolí

V roku 1710 vypukol na hrade požiar, pri ktorom úplne zhorela jeho strešná časť. Po skončení vojnového obdobia sa hrad stal znovu obývateľným. Po prvých obnovách v roku 1758 však vypukol v severozápadnom krídle nad vstupnou bránou hradu opäť požiar, ktorý zničil obytné priestory, aj hodinovú vežu. I keď hrad už nebol hlavným sídlom Pálfiovcov, tí udržiavali budovy v dobrom stave aj naďalej. Strohú pevnosť premenili na renesančno-barokové sídlo s nádhernou vnútornou výzdobou. Po roku 1850 bola obnovená strešná časť hradu, izby a veľké sály ale zostali prázdne. Pálfiovci tu sídlili až do roku 1945 a v roku 1970 bol hrad vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Zvláštnosťou hradu je, že niekoľko okolitých hradov a zámkov je od neho vzdialených vzdušnou čiarou naozaj iba na skok: Budmerický zámok – 5.5 km, Plavecké Podhradie – 11.5 km, Pezinský zámok – 12.3 km, Plavecký hrad – 12.4 km, Ostrý Kameň – 14.7 km, Smolenice – 15.3 km, Biely Kameň – 17.8 km.

Pozornosť určite upúta aj táto pozlátená posteľ v pánskej barokovej spálni, ktorá patrila uhorskému palatínovi Františkovi Vešelenénimu. Hovorí sa, že hlavy na posteli patria jeho manželke Márii Séčiovej, ktorá patrila medzi najkrajšie ženy v Uhorsku. Zdroj: Glob.sk/juh

Hrad premiestnili dobré víly

Povesti neobchádzajú ani hrad Červený Kameň. Tá azda najznámejšia sa viaže k jeho stavbe. Dvanásť mudrcov sa radilo, kde ho postaviť. Jedenásti navrhovali vrch Kukla, ležiaci dnes naproti hradu. Iba jeden z nich, najmladší, navrhol jeho terajšie miesto, pretože podľa neho na vrchu Kukla sa stretávajú duchovia a strašidlá, ktorým by sa určite nepáčiť stavebný ruch v ich hniezde. Väčšina však rozhodla pre Kuklu. A tak robotníci už v prvý deň postavili veľkú časť základov a múrov. V noci sa ale diali čudesné veci. Dobré víly nadvihli hrad a preniesli ho na susedný kopec. Aké veľké bolo prekvapenie robotníkov, keď na druhý deň na pôvodnom mieste nič nenašli. Tak znova zasadla rada starších, ktorá dala za pravdu svojmu najmladšiemu členovi a hrad ponechala na novom mieste. Tak sa mohol nerušene vystavať do svojej krásnej podoby.

Medzi nádherné miesta hradu patrí aj kaplnka, ktorá je zasvätená Nanebovzatiu Panny Márie a oltár je celý vyrobený z dreva. Zdroj: Glob.sk/juh

O jeleňovi aj záhadnej žene

Ďalšia povesť sa spája s erbom grófa Pálfiho, ktorý má v ňom koleso a jeleňa. Má to byť vďaka za jeho záchranu. Keď sa vraj jedného dňa vybral na výlet, splašili sa mu kone, ktoré ťahali jeho koč. Ktovie, či by vyviazol živý, keby kolízii nezabránil obetavý jeleň, ktorý do kolesa vopchal parožie. Na hrade sa šíri aj ďalší mýtus, ktorý sa viaže k podzemiu, kde je 110 m hlboká studňa. Keď ju v 70. rokoch minulého storočia čistili, našli v nej kosti akejsi ženy. Kto to bol sa nikdy nezistilo a vec sa stala odloženým prípadom, no odvtedy sa však istá žena údajne stále potuluje po hrade a vraj hľadá svoje deti.

Galéria
Koč pochádzajúci z 19. storočia je jediný, ktorý sa na hrade zachoval a používali ho Pálfiovci. Zdroj: Glob.sk/juh
Na hrade mali aj svoju lekáreň, ktorá bola určená nielen pre šľachtu, ale aj pre poddaných. Lieky sa v nej nielen predávali, ale aj vyrábali. Vyrábali sa v nej však i rozličné kozmetické prípravky či likéry, dokonca sa tam mala údajne vyrábať čokoláda. Zdroj: Glob.sk/juh
Mosadzná socha Panny Márie je vernou kópiou tej od Michelangela a patrí medzi jediných päť na svete. Zdroj: Glob.sk/juh
Pozlátené sane boli na hrad privezené v roku 1945 z Hlohovca a mali slúžiť počas špeciálnych príležitostí a slávností, údajne ich ale nikdy nepoužili. Zdroj: Glob.sk/juh
V empírovej spálni hradu sa nachádza aj posteľ z 19. storočia, ktorá opticky vyzerá ako pre dieťa, je však dlhá 2 m. Zdroj: Glob.sk/juh
Návštevníci hradu môžu obdivovať aj množstvo zaujímavých zbraní, ktoré sa zachovali z rozličných období. Zdroj: Glob.sk/juh
Veľmi zaujímavým exponátom je aj obraz namaľovaný na ťavej koži, ktorý pochádza zo 17. storočia. Zdroj: Glob.sk/juh
Na prednom panciere, ktorý nosili bojovníci, je zaujímavá priehlbinka od guľky zo strelnej zbrane, pretože takto sa testovala pevnosť panciera. Zdroj: Glob.sk/juh
Návštevníkov hradu určite upúta aj výzbroj osmanského bojovníka, a najmä rukoväte sečných zbraní, na ktorých bývali vyryté úryvky z koránu, ktoré mu mali dodávať odvahu a silu v boji. Zdroj: Glob.sk/juh
Puška, ktorá bola vyrobená špeciálne pre ľavorukých ľudí nebola v tých obdobiach bežná, a preto ten, ktorý ju mal musel byť veľmi bohatý. Zdroj: Glob.sk/juh
Na veľmi zaujímavých portrétoch panovníka Jozefa II. (po stranách) je zvláštne nielen to, že bol namaľovaný ako dieťa so zbraňou v ruke, ale i to, že na jednom je namaľovaný s tvárou matky (vľavo) a na druhom otca, pretože nevydržal v jednej polohe stáť dostatočne dlho na to, aby ho stihli namaľovať. Zdroj: Glob.sk/juh
Jediná manželská posteľ, ktorú na hrade môžu návštevníci vidieť je z 19. storočia kedy začínali manželia spať spolu v jednej posteli. Zdroj: Glob.sk/juh
Nádherný nábytok, ktorý sa na hrade zachoval, patrí posledným majiteľom z rodu Pálfiovcov. Zdroj: Glob.sk
Sála Terana má aj nádherne maľovaný strop. Autom je Pencala, ktorý maľoval všetky fresky na hrade a trvalo mu 12 rokov než ich všetky dokončil. Zdroj: Glob.sk/juh
Ozdobou rytierskej sály je aj „vyznamenanie“ na stene, ktoré dostávali šľachtici za významné bojové úspechy. Dostávali ho po smrti a predstavoval niečo ako náhrobný kameň. V jeho strede je erb rodu Pálfiovcov a na spodnej časti európsky vojak ako stojí na hlave osmanského vojaka. Zdroj: Glob.sk/juh
Zaujímavosťou hradu je aj tento záchod, ktorý vyzerá skôr ako komoda. Bol súčasťou súkromnej miestnosti kam nemali návštevy prístup. Zdroj: Glob.skújuh
Hrad Červený Kameň je unikátny aj tým, že má najväčšie podzemné priestory v strednej Európy. Zdroj: Glob.sk/juh
Zaujímavá je aj hradná studňa so svojou hĺbkou 110 m je najhlbšou na Slovensku, a cez skalu ju do takej hĺbky, kde objavili vodu, kopali ručne. Zdroj: Glob.sk/juh
Hrad Červený Kameň dostal svoje pomenovanie po hornine kvarcit, obsahujúcej prvky železa, na ktorej čiastočne stojí, a z ktorej bol i stavaný. Zdroj: Glob.sk/juh
navigate_before
navigate_next