BRATISLAVA – Deň, kedy sa zmenilo Slovensko. Aj takto hovoria Slováci o 21. februári, kedy zavraždili investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenicu Martinu Kušnírovú. Protesty a následný tlak ulice spôsobili výmenu ľudí na najvyšších miestach. Presne rok od vraždy boli vo viacerých slovenských, ale aj zahraničných mestách spomienkové podujatia. Rovnako od medializovania informácii o vražde dvoch mladých ľudí chcú z ich domu spraviť múzeum a na ich počet vyrobili niekoľko pamätníkov.
Prvý pomník, ktorý vyrobili na pamiatku zavraždených snúbencov, odhalili v metropole východu – v Košicach na Južnej triede. Jeho autorom je kontroverzný košický výtvarník Peter Kalmus, ktorý je známy poškodzovaním diel. Podľa neho nie je dôležité, kto pomník vytvoril, ale podstatná je samotná tragická udalosť. Na jeho odhalení v druhej polovici augusta minulého roka sa zúčastnilo viac ako sto ľudí. „Na pomníku sú len mená, portréty Jána a Martiny a QR kód, na základe ktorého sa dostanete k životopisným údajom obidvoch brutálne zavraždených, ale aj k údajom, kto bol v čase popravy premiérom, ministrom vnútra, policajným prezidentom a podobne,“ vysvetlil Kalmus. Podľa jeho slov ide o symbolický hrob, ktorý sa ešte dokončí úpravou zelene a bude tu vysadený strom.
Na výročie vraždy rovnaký umelec odhalil pamätník aj v Trenčíne. Samotní Trenčania nechápu, aká je súvislosť s mestom pod hradom Matúša Čáka a zavraždenou dvojicou, keďže ani jeden z nich z Trenčína nepochádzal. Ján Kuciak vyrastal v obci Štiavnik a Martina Kušnírová na východe Slovenska – v obci Gregorovce. Pamätník sa nachádza na Štúrovom námestí kúsok od sochy Ľudovíta Štúra. V súvislosti s pamätníkom sa na sociálnej sieti spustila anketa, ktorá mala zistiť, koľko ľudí je za osadenie pamätníka. Výsledok zrejme prekvapil, pretože až 90 percent ľudí sa vyjadrilo proti tomu, aby v meste bol pamätník novinára a jeho snúbenice.
Samotný autor pamätníka Peter Kalmus je známy svojimi netradičnými prejavmi, keď si nahý sadal na sochy, červenoum farbou olial bustu Vasila Biľaka a o Ľudovítovi Štúrovi sa vyjadril ako o antisemitovi. “Mrzí ma, že je to pamätník, ktorý má spoluvytvárať pán Kalmus, ktorý je známy na Slovensku ako dosť veľký extrémista, ktorý ničí pamätníky, znevažuje pamätníky padlých vojakov, ľudí, ktorí zahynuli v koncentračných táboroch. Navyše nazval Štúra odporným antisemitom a na Štúrovom námestí má mať tento človek vystavené dielo? To ma ako Trenčana uráža,“ povedal správca stránky Anton Beták.
Aktivisti, ktorí anketu spustili, chcú proti pamätníku vo štvrtok protestovať, pretože chceli, aby jeho osadenie schvaľovalo mestské zastupiteľstvo, čo sa ale nepodarilo. Hlavnou iniciátorkou osadenia pamätníka bola študentka žurnalistiky Klaudia Brázdilová, pričom jej dôvodom bolo doterajšie nevyšetrenie vraždy. Odhaleniu pamätníka sa zúčastnil aj brat Jána Kuciaka Jozef. Ten mal pri pamätníku aj dojemný príhovor, v ktorom poďakoval ľuďom, že spolu s rodinami oboch zavraždených ľudí bojujú za spravodlivosť a že sa neprestávajú o nich zaujímať. “Odhaľovať bratovi pamätník je hrozný pocit. Prvý moment som sa naň ani nemohol pozrieť. Potom som sa pozrel, ale…to sa nedá povedať. Pre mňa nebol novinár, ale brat,” povedal v príhovore.
Pomník na pamiatku Kuciaka a Kušnírovej vo štvrtok odhalili aj v Martine na prvé výročie vraždy. Vo viacerých mestách sa v tom čase konali pietne spomienky, výnimkou nebol ani Martin, kde bol apolitický pochod mestom, potom nasledovalo odhalenie pamätníka. „Pietne zhromaždenie sa konalo z úcty a na pamiatku zbytočnej smrti Jána a Martiny a na ich dodnes nedoriešenú chladnokrvnú vraždu. Chceli sme, aby aj v Martine mali dôstojné miesto, kde im ľudia môžu zapáliť sviečku,“ vysvetlil Vladimír Polakovič. V Martine osadili pred Slovenským komorným divadlom pamätník vďaka sponzorskému daru.
Samotný Kalmus sa vyjadril aj o tom, že by chcel z domu novinára a archeologičky spraviť múzeum slobody slova. S nápadom sa stotožnil aj župan trnavského kraja Jozef Viskupič, ktorý o zámere rokoval aj s viacerými osobnosťami kultúrno – spoločenského života. Múzeum slobody slova má byť nielen pamätným miestom, ktoré bude pripomínať vraždu novinára, ale aj priestorom pre rôzne výstavy, stretnutia či odborné a umelecké workshopy.
