BRATISLAVA – Najnižší majetok, mizerné úspory či neschopnosť odkladania si peňazí na horšie časy. Aj také sú výsledky najnovšej štúdie Allianz Wealth Report, v ktorej figuruje Slovensko na nelichotivých priečkach. Za vysokými dlhmi Slovákov nestojí len koronakríza. Odborníci však varujú pred horšími časmi a kritizujú nedostatočnú pomoc vlády obyčajným ľuďom.
Slováci si začínajú čoraz viac uvedomovať, že v mnohých veciach nedokáže naša krajina konkurovať okolitým štátom. Či už je reč o finančnej stránke alebo o úrovni života. Za pravdu im dáva aj analýza. Z prieskumu totiž vyplýva, že majetok Slovákov je najnižší v celej Európskej únii, dlhy takmer najvyššie a množstvo nasporených úspor minimálne. Čím to je?
Zo správy vyplýva, že priemerný Slovák má našetrených približne 6 778 eur. Tieto finančné aktíva sú však druhé najnižšie v celej strednej a východnej Európe. Obehli sme tak len Rumunsko. ,,Problémom tejto nízkej sumy nie je len samotná výška, ale aj fakt, že do tejto sumy sa okrem úspor, investícií do dlhopisov a akcií, započítavajú aj finančné aktíva investované v 2. a 3. dôchodkovom pilieri. Tieto peniaze občania v prípade potreby nebudú môcť použiť na kompenzáciu výpadku príjmov z dôvodu súčasnej krízy,” upozorňuje občianske združenie Pracujúca chudoba.
Od výplaty k výplate
Z prieskumov vyplýva, že 35 percent Slovákov nemá žiadne úspory a žije tak od výplaty k výplate. Až 30 percent ľudí v krajine sa dokonca nedokáže vyrovnať s mimoriadnymi výdavkami. „Aby toho nebolo málo, slovenskí občania majú druhý najvyšší priemerný dlh v regióne strednej a východnej Európy,“ povedal socio-ekonomický analytik Pracujúcej chudoby Ján Košč. Podľa neho sú za tým predovšetkým úvery na bývanie, dlhodobý rast cien a nedostatok nájomných bytov.
Prvé miesto, ktoré nechcete
Slováci musia zápasiť nielen s nízkymi úsporami a vysokými dlhmi. „Z porovnávaných krajín má iba občan Slovenska v priemere viac dlhov ako čistého finančného majetku. V tomto držíme prvenstvo,“ zhodnotil situáciu šéf občianskeho združenia Pracujúca chudoba Milan Kuruc. V nelichotivom rebríčku si držíme poriadny náskok. Podľa analytika Košča zlá finančná kondícia Slovákov bola už aj pred koronakrízou. „S veľkou pravdepodobnosťou zo súčasnej krízy vyjdeme ešte v horšom stave. Škrtanie verejných výdavkov, okliešťovanie sociálneho štátu a trhanie záchranných sieti nebude tou najlepšou cestou. Ak sa ako spoločnosť chceme posunúť k lepšiemu, nie je možné preniesť náklady za krízu na občanov a ešte viac zvyšovať tlak ich zadlžovanie,“ vysvetil Košč.
Skutočná pomoc?
Vláda rozbehla niekoľko projektov na zmiernenie dopadov koronakrízy. Tie sú však podľa analytika nedostačujúce a v konečnom dôsledku na ne doplatí len obyčajný človek. „Neustále sa robia politiky na záchranu firiem, ale pre ľudí sa robia iba kozmetické opatrenia. Predlžovanie alebo jednoduchšie získanie podpory v nezamestnanosti sa nekoná. Ani odbremeniť ľudí pri splacáni úverov sa vláde nepodarilo. Tá vybavila odklad splátok tak, že človeku sa úver síce odloží, no zároveň predraží, na čom krásne zase zarobili banky. V súvislosti s dátami od Allianzu je to len ďalšie veľké poleno pod nohy bežného človeka,“ uzavrel Kuruc.
