Bratislava Regióny

Kŕmenie holubov vo Vrakuni sa neoplatí. Hrozí zaň pokuta

Zdroj: TASR/AP

BRATISLAVA – Obyvatelia Vrakune sa sťažujú na premnoženie holubov v tejto bratislavskej mestskej časti. Miestna samospráva upozorňuje, že za kŕmenie holubov na verejných priestranstvách môžu ľuďom podľa všeobecne záväzného nariadenia (VZN) z roku 2017 udeliť pokutu do výšky 33 eur. Kŕmenie holubov je totiž podľa spomínaného VZN priestupkom. Obyvateľov tiež žiadajú, aby kontajnery na odpad poriadne zatvárali a aby zabránili holubom zahniezdiť sa na balkónoch bytov, a to napríklad osadením zábran ako siete a špice proti dosadaniu holubov.

 

Podľa mestskej časti Vrakuňa sa sťažovatelia obávajú prenosu rôznych vírusových ochorení, ktoré holuby a ich exkrementy prenášajú. Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Bratislave (RUVZBA) však ubezpečuje, že vo vonkajšom priestore je riziko prenosu infekčných ochorení prakticky zanedbateľné. Problém vidia skôr v znečisťovaní balkónov, okien a verejných priestranstiev, čo zhoršuje kvalitu obytného prostredia.

“Holuby sú prenášačmi niektorých infekčných ochorení, ako sú ornitóza, listerióza, vtáčia chrípka, vtáčia tuberkulóza, salmonelóza a podobne. K prenosu však môže dôjsť v interiéroch, pri dlhšom pobyte človeka v uzatvorenom priestore s holubmi,“ uviedla pre agentúru SITA hovorkyňa RUVZBA Katarína Nosálová. Podľa jej slov premnoženie holubov v našich podmienkach nepredstavuje významné epidemiologické riziko. Riaditeľ Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Miloš Mašlej spresnil, že holub mestský je na vírus vtáčej chrípky len málo citlivý.

Prenášači ochorení

Dodal, že holuby sú prenášačmi aj ochorení, akými sú napríklad trichomoniáza, kliešťová encefalitída (prenášaná prostredníctvom holubích kliešťov) alebo toxoplazmóza, v prípade ktorej je holub medzihostiteľom tohto parazitárneho ochorenia. “Holuby môžu byť prenášačmi aj pseudomoru, čo je vírusové ochorenie domácich a voľne žijúcich vtákov, vyskytujúce sa na celom svete,“ uviedol Miloš Mašlej.

Podľa Mašleja sa Bratislavčania vo vzťahu k holubom delia na dve skupiny. Jedna zo skupín žiada riešenie zvýšeného výskytu holubov a pravidelne podáva podnety, pričom druhá skupina vidí v holuboch oživenie mestského prostredia. “Prípadná regulácia počtu holubov na určitých miestach je v kompetencii samospráv, správcov bytov, prípadne majiteľov konkrétnych nehnuteľností, avšak usmrtenie holuba je možné len z primeraných dôvodov, ktoré sú striktne určené v zákone o veterinárnej starostlivosti,“ uviedol Mašlej. Podľa neho sú najčastejším problémom dlhodobo neobývané byty. “Holuby sa zahniezdia na balkóne takéhoto bytu a vzniká nepríjemná situácia so zvýšeným množstvom holubov v okolí a s tým súvisiacim výskytom ich exkrementov,“ dodal Mašlej.