Domáca Domáce Ekonomika GPlus Spoločnosť

Kríza zatiaľ nehrozí, mali by sme však s financiami narábať opatrne. Ekonómovia radia, na čo si dať pozor

Zdroj: Glob.sk/Peter Korček

BRATISLAVA – Hoci rast slovenskej ekonomiky spomalil, ekonómovia zatiaľ neočakávajú príchod recesie. Varujú však pred stratou optimizmu domácností a firiem, čo nie je prospešné pre hospodárstvo. Práve negatívne nálady totiž podľa analytikov nahrávajú kríze.

 

Obavy z ekonomickej krízy na Slovensku silnejú od začiatku augusta. Problémy z roku 2008-2009 však podľa analytikov Slovensku zatiaľ nehrozia. “V recesii je ekonomika vtedy, keď má dva štvrťroky po sebe záporný medzikvartálny rast. Ekonomická kríza nemá jednoznačnú definíciu, ale spravidla ide o prudký prepad hodnoty niektorých aktív (prasknutie bubliny) spojený s hlbokou recesiou,” vysvetľuje analytik Tatra banky Tibor Lörincz. Hoci analytici Tatra banky pre slovenskú ekonomiku s recesiou nepočítajú, nie je podľa nich “všetko ružové”.

“Napriek tomu, že sme už na konci roka 2018 patrili medzi najväčších pesimistov ohľadom hospodárskeho rastu na Slovensku, museli sme pristúpiť k revízii rastu na rok 2019. Rast slovenskej ekonomiky predpokladáme v rokoch 2019 a 2020 horší ako pôvodne. Keď sa ale pozrieme na rok 2022 a ďalej, tak kým 2,5-% rast sa nám v tomto roku môže máliť, v roku 2022 to už bude rast týmto tempom dobrá správa,” očakáva Lörincz.

Rast sa spomalil

Rast slovenskej ekonomiky v druhom štvrťroku tohto roka spomalil na dve percentá. “V 2. kvartáli sa zišlo viacero jednorazových vplyvov, ktoré by mali v treťom štvrťroku odznieť. Zároveň, keď sa pozrieme na dlhodobejší vývoj od roku 1995, kým dvojpercentný rast v druhom štvrťroku bol sklamaním, z historického pohľadu nejde o výnimočne zlý rast,” doplnil Lörincz.

Zdroj: Glob.sk/Peter Korček

Za spomalením hospodárskeho rastu analytici banky vidia viaceré faktory. “Ide najmä o zahraničný dopyt, konkrétne koketovanie nemeckej ekonomiky s recesiou, a nie problémy slovenskej ekonomiky. Slovenský priemysel si v zásade drží svoje pozície a preto nevidíme šok, ktorý by sa mal prejaviť v službách. Tie by tak mali držať ekonomiku, zamestnanosť, ale aj mzdy v pozitívnom teritóriu,” očakáva Lörincz. Upozornil, že pri ich prognóze počítajú aj so sekundárnym spomalením rastu HDP v USA. “Výrazný negatívny vplyv brexitu a clá z USA na európske výrobky vnímame ako negatívne riziko. Ako pozitívne riziko vnímame slabšie spomalenie eurozóny a Nemecka,” doplnil Lörincz.

Recesia nehrozí

Recesiu neočakáva ani hlavný ekonóm Czech Fund Lukáš Kovanda. “Región strednej a východnej Európy (SVE) síce musí počítať so spomalením, avšak recesia nehrozí žiadnej krajine v ňom. Zatiaľ ani kríza z roku 2008 nehrozí,” očakáva Kovanda.

Zdroj: Glob.sk / Peter Korček

Pesimizmus domácností a firiem však paradoxne podľa ekonómov nahráva kríze. “Dôvodom je to, že v krajinách regiónu SVE je podstatnou časťou hrubého domáceho produktu domáca spotreba a výdavky štátu. Preto pri strašení krízou môžeme dospieť k tomu, že sa výrazne obmedzí chuť obyvateľstva míňať a tým pádom sa spoločnosti dostanú do začarovaného kruhu, kde ďalšie obmedzenia dopytu povedú k zníženiu tržieb,” vysvetľuje country manažér spoločnosti Coface Juraj Janči.

Podobné upozornenia pred strašením domácností má aj slovenský exminister financií Ivan Mikloš, ako aj súčasný šéf rezortu financií Ladislav Kamenický (Smer-SD). “Považujem za nebezpečné, aby sme vyvolávali nejaké negatívne nálady, lebo hovoríme o kríze, ktorá nie je. Zatiaľ nie sme ani v recesii, nie je dôvod na to, aby sme si takýmito náladami privolávali zmenu spotrebiteľských nálad, ktoré môžu priniesť negatívne dôsledky na hospodársky rast a na zamestnanosť,” vyhlásil ešte koncom septembra minister.

Zadlžovať sa treba opatrne

Mikloš zase vysvetlil, že pokiaľ sa budú domácnosti na krízu pripravovať príliš, tak samé spôsobia zhoršenie vývoja ekonomiky, prípadne ho prehĺbia. “Na druhej strane skutočné fundamentálne príčiny zhoršenia nespočívajú v správaní spotrebiteľov, ale v absencii reforiem a nezodpovednej politike vlád,” vyhlásil Mikloš na odbornej konferencii spoločnosti Coface v Brne.

Ivan Mikloš. Zdroj: archív

Podľa analytikov je však opatrnosť namieste. “Potrebné je byť opatrný najmä z hľadiska miery zadlžovania a brať na zreteľ, že momentálne nízke úroky tu nemusia byť naveky,” doplnil Janči.

Podľa Kovandu pre ďalší vývoj v regióne SVE bude dôležitý aj vývoj vo svete, ktorý majú v rukách i politici. “Obchodné vojny alebo hrozba tvrdého brexitu sú primárne politickým, nie ekonomickým problémom. Bohužiaľ, svetoví politici zatiaľ nevykazujú príliš veľkú vôľu na riešenie problémov. Ich konanie je zbytočným hazardom,” dodal Kovanda.