BRATISLAVA – Situácia na Slovensku je vážna. Koronavírus straší mladých aj starších. Informácie o novinkách sa k nám prostredníctvom internetu hrnú z každej strany. Treba si však dať pozor, nie všetky sú pravdivé. Aj v takejto situácii sa totiž nájdu ľudia, ktorí zneužívajú práve strach. Glob.sk vám povie, ako odhaliť falošné správy.
Hoaxy a nepravdivé informácie sú správy na internete, ktoré sa rýchlo šíria a spravidla sú dezinformačné. Nie je ľahké ich rozoznať. Ich autori totiž vedia správy naformulovať tak, aby im bežný človek uveril. Zachytávaniu takýchto správ a ich vyvracaniu sa venujú novinári, aktivisti a polícia.
Práve strážcovia zákona na sociálnej sieti informujú aj o hoaxoch, ktoré obleteli množstvo ľudí a týkajú sa práve koronavírusu. Najnovšie ide o fotografie vlaku, na ktorom je nápis COVID-19. Internetom sa šíri, že “koronavírus” priviezli vlakom do Európy. Ide pritom o štandardné označenie vlaku v Amerike a teda o nepríjemnú náhodu.
Slovenskom tiež pred niekoľkými dňami preletela hlasová správa, ktorá sa šírila prostredníctvom nahrávky. Ženský hlas na nej tvrdil, aby ľudia v prípade teplôt nebrali Brufen. “Vo veľkom množstve prípadov zosnulých na koronavírus mali v tele Brufen. Kombinácia koronavírusu a Brufenu zduplikuje rozmnožovanie tohto vírusu v tele,” hovorí hlasová nahrávka. Polícia už ženu, ktorej hlas je na nahrávke, vypátrala. Za šírenie poplašnej správy jej hrozí vysoký trest.
Podobným spôsobom sa šírila aj nahrávka hlasu muža, ktorý tvrdil, že bol na krízovom štábe a že odporúča, aby si Slováci nakúpili do zásoby konzervy a potraviny aspoň na 2 týždne. “Pravdepodobne už tento týždeň zavrú všetky nákupné centrá a všetky obchody,” hovorí hlas na nahrávke. Polícia tvrdí, že ide o poplašnú správu. Takéto informácie dementoval aj predseda vlády Peter Pellegrini a vyzval ľudí, aby sa upokojili a nešírili paniku. Obchody s potravinami neboli zatvorené ani v Číne a otvorené sú aj v Taliansku.
Kotlebovci sa nezapreli
Atmosféra strachu je vodou na mlyn aj pre ľudí, ktorí práve obavy s obľubou využívajú na politikárčenie. Kotlebovci už v minulosti viackrát zdieľali hoaxy. S obľubou spájajú všetky témy s imigráciou. Nezapreli sa ani tentokrát, europoslanec Milan Uhrík na sociálnej sieti tvrdil, že “v tieni koronavírusu” sa po Európe presúva americká armáda. “Kým ľudia panikária a médiá vypisujú prakticky len o koronavíruse ☣️, tak medzičasom sa v 7 európskych krajinách potichučky vyloďuje 20 000 amerických vojakov, 13 000 amerických ťažkých tankov, obrnených vozidiel a helikoptér spolu s ďalším vojenským vybavením. Tieto americké divízie sa pridajú k ďalším 10 000 americkým vojakom, ktorí v Európe už sú. Na čo sem prišli? Pomôcť zabrániť šíreniu vírusu? Vôbec nie! Prichádzajú sem v kolaborácii s NATO provokovať a vyskúšať si, ako by mohla prebiehať vojna proti Rusku, “ píše Uhrík. Okamžite reagovala polícia aj ministerstvo zahraničných vecí, ktoré tieto informácie vyvracajú. Totožné fotografie tankov a armády už ako falošná správa kolovali v roku 2018.
Predseda strany Marian Kotleba zase tvrdí, že koronavírus je dôsledkom masovej migrácie a že je potrebné zavrieť hranice. Podľa neho po Európe “behajú migranti, o ktorých zdravotnom stave nič nevieme” a práve oni podľa Kotlebu roznášajú nákazu.
Ako odhaliť HOAX?
Odhaliť falošné správy nie je ľahké. Existuje však niekoľko tipov, ako si správu overiť:
- Pátrajte po zdroji. Hoaxy väčšinou nešíria klasické médiá, sú to buď dezinformačné médiá alebo “bežní ľudia”. Väčšinou však primárny zdroj nenájdete, správy sa môžu šíriť prostredníctvom “screenshotov” alebo falošných účtov. Na takéto správy naleteli už aj niektorí politici. Hoax už zdieľali kotlebovci, Štefan Harabin či Boris Kolár.
- Trochu pravda, trochu nie. Ľudia, ktorí šíria hoaxy, s obľubou spájajú reálne informácie s vymysleným kontextom. Napríklad, keď Vojenské lesy poskytli obciam drevený odpad zadarmo, šírila sa táto správa v úplne inom kontexte. Konšpiračné stránky písali, že “Rómovia dostanú drevo zadarmo”.
- Zdieľaj, kým nezmažú. Falošné správy sa zvyknú rýchlo šíriť. Je to aj preto, že správy zväčša obsahujú výzvu, aby ich čitateľ preposlal alebo zdieľal.
- Vieš tajomstvo. Stránky, ktoré s obľubou šíria hoaxy, ti zároveň dávajú pocítiť, že vieš niečo, čo ti chce “niekto” utajiť. Niekto môže byť vláda, “liberálne médiá” alebo “finančníci”. Pocit, že čitateľ vie utajenú informáciu, je veľmi príjemný a ľudia majú vďaka tomu pocit dôležitosti. Treba mať na pamäti, že tvorcovia hoaxov nie sú hlúpi a vedia veľmi dobre pracovať s emóciami ľudí.
- Negatívne je lepšie. Tvorcovia falošných správ vedia, že lepší potenciál šíriť sa majú správy, ktoré obsahujú varovanie alebo negatívnu informáciu. Zároveň existujú typy informácií, ktoré zaberú vždy – americká armáda, imigranti, liberáli, gender.
Odporúčame tiež sledovať najnovšie správy na policajnej stránke Hoaxy a podvody – POLÍCIA SR.