Domáce Kauzy Politika Politika Spoločnosť Top Zahraničné

Koniec gastráčom v Čechách? Babišova vláda chce presadiť niečo, čo sa na Slovensku nepodarilo

Zdroj: Glob.sk / Peter Korček

BRATISLAVA (Petra Hollá/TASR) – Koniec stravným lístkom v Čechách? Česká ministerka financií prišla s návrhom, aby sa klasické gastrolístky zrušili a zamestnancom sa vyplácali paušálne náhrady. Proti tomuto návrhu sa však ohradili prevádzkovatelia tejto služby. V minulosti bola podobná iniciatíva aj u nás. Nakoniec sa ho však vláde nepodarilo presadiť. Dôvodom bolo tvrdenie, že ľudia budú peniaze určené na stravovanie využívať na iné veci. 

 

S návrhom prišla česká ministerka financií Alena Schillerová, podľa ktorého by zamestnávatelia mohli okrem papierových a elektronických stravných lístkov využívať aj stravný paušál. Zamestnanci by tak o nič neprišli a namiesto súčasnej podoby príspevok na stravné by dostali peniaze priamo na účet. “Zamestnávatelia by príspevok mohli posielať zamestnancom formou peňazí, v oddelenej platbe od vlastnej výplaty. Firmy by sa zbavili administratívy so stravnými lístkami a nákladov na provízie firmám poskytujúcich stravné lístky,” povedala česká ministerka. Informáciu poskytla pre Mladá fronta Dnes. Administratíva by odpadla aj reštauráciám a obchodom, ktoré stravné lístky berú a musia zaplatiť 6-percentnú províziu za premenu stravných lístkov na peniaze.

Podľa súčasnej úpravy, ktorá platí rovnako na Slovensku, ako aj v Čechách, prepláca zamestnávateľ minimálne 55-percent z hodnoty stravného lístka a zvyšok (45-percent) si platí sám zamestnanec. V Čechách však nie je prispievanie na stravu povinné. Po zavedení paušálu by sa zamestnancovi nestrhávali žiadne peniaze z výplaty, ale priamo na účet mu príde príspevok na stravovanie. Pre zamestnávateľov by sa údajne nič nezmenilo, pretože náklady na stravné by si mohli stále dávať nákladov, pričom pre firmu aj zamestnancov bude  paušál oslobodený od daní a poistného. “A už sa nemôže stať, že by prepadli a stratili platnosť,” hovorí Schillerová.

Deštruktívny návrh

Podľa českého ministerstva využíva stravné lístky zhruba 3 milióny Čechov. Najviac by sa zmena dotkla firiem, ktoré poskytujú stravné lístky. Tie sa k návrhu, ktorá ich môže negatívne ovplyvniť, nechcú vyjadrovať. Na druhej strane ale uvádzajú, že by revolúcia pri stravných lístkov negatívne ovplyvnila aj reštaurácie. Argumentujú aj tým, že ak zamestnanci dostanú do rúk peniaze, tak je vysoká šanca, že ich nevyužijú na jedlo. Reštaurácie naopak deklarujú, že ten, kto je zvyknutý ísť na obed do reštaurácie, tak naň pôjde aj po “stravenkovej revolúcii”. Predpokladajú ale, že mierny pokles zaznamenajú. So zámerom českej ministerky nesúhlasí ani Českomoravská konfederácia odborových zväzov, podľa ktorej smeruje k deštrukcii systému podpory stravovania. “Plán ministerky Schillerovej nie je revolučný, naopak je deštruktívny a proti záujmom zamestnancov,” povedal predák zväzu Josef Středula. 

Podobný návrh aj u nás

V minulosti sa opozičné strany snažili presadiť podobný návrh aj na Slovensku. Išlo o skupinu poslancov v zložení Juraj Droba (vtedy nezaradený), Martin Fecko, Erika Jurinová, Igor Matovič, Miroslav Kadúc a Jozef Viskupič (všetci za OĽaNO). V dôvodovej správe návrh zákona uvádzali, že zamestnávateľ má v súčasnosti tri možnosti, ako zabezpečiť svojim zamestnancom stravu – buď im zabezpečiť stravu zodpovedajúcu zásadám správnej výživy, alebo im poskytne jedlo vo vlastnom stravovacom zariadení, alebo im poskytne gastrolístky. Väčšina zamestnávateľov podľa ich slov volí práve tú poslednú možnosť. “Gastro lístky však v súčasnosti zamestnanci viac využívajú na zaplatenie rodinného nákupu potravín v supermarkete ako na zaplatenie obedu v reštaurácii. Predajne potravín často robia s takouto formou platby obštrukcie, keďže povoľujú platbu stravovacími poukážkami za jeden nákup len do určitej hodnoty. Pre bežného človeka tento systém neprináša žiadne uľahčenie život,” uvádzali predkladatelia pred štyrmi rokmi.

V parlamente sa už snažili zrušiť gastrolístky. Návrh ale nezískal potrebný počet hlasov. Zdroj: Glob.sk / Peter Korček

Následne dodali, že cieľom návrhu je poskytnúť zamestnávateľovi aj zamestnancovi možnosť rozhodnúť sa, či zamestnávatelia prispejú zamestnancom formou gastro lístkov, alebo im sumu vyplatí ako finančný príspevok. Rovnako navrhovali, aby bol príspevok oslobodený od dane z príjmu. Návrh neprešiel, za bolo iba 57 poslancov, 5 boli proti a 76 nehlasovalo. Vtedajší minister financií Peter Kažimír, si v tom čase vedel predstaviť, že by sa gastrolístky zrušili. Uviedol totiž, že gastrolístky sú istý druh ceniny, ktorá nie je úplne regulovaná.

“Dokonca máme informácie o falošných gastráčoch, o tom, ako sa obchádzajú zákazy platenia v hotovosti cez stravné lístky. To sú teda trendy, ktoré nie sú úplne v súlade s naším bojom so šedou ekonomikou. Viem si napríklad predstaviť digitalizáciu stravných lístkov, teda platbu kartou a tým aj zníženie nákladov na obsluhu tohto nástroja,” poznamenal. Kažimír podľa svojich slov tiež podporoval zníženie ziskových marží pre firmy, ktoré sa emitovaním gastrolístkov živia. “Osobne si však viem predstaviť zrušenie stravných lístkov. Mne osobne by nechýbali,” dodal vtedajší šéf Ministerstva financií SR.

Minister financií Peter Kažimír si vedel predstaviť zrušenie gastrolístkov na Slovensku. Podľa jeho slov ide o neregulovanú ceninu. Zdroj: Glob.sk / Peter Korček

Ľudia by paušál nevyužívali na jedno, argumentuje rezort práce

Proti bolo v tom čase ministerstvo práce na čele s ministrom Jánom Richterom. Glob.sk zisťoval, aká je situácia s gastrolístkami v súčasnosti. “Ako v minulosti deklaroval minister Ján Richter, o akýchkoľvek vylepšeniach systému je MPSVR SR pripravené diskutovať najmä so sociálnymi partnermi na pôde tripartity, keďže ich názor reprezentuje státisíce zamestnancov ale aj tisíce prevádzok a zamestnávateľov. Nie je len zhoda okolností, že podobný systém funguje v približne 40 vyspelých krajinách už viac ako 50 rokov. Téma tzv. „gastrolístkov“ však za posledné roky na rokovaniach Hospodárskej a sociálnej rady (HSR) vlády SR nerezonovala,” uviedol hovorca rezortu práce Michal Stuška. Podstatné podľa jeho slov je to, že poskytovanie gastrolístkov je len jednou z možností, ktorú môžu zamestnávatelia využiť.

Ján Richter spolu s rezortom práce je dlhodobo proti zrušeniu gastrolístkov. Zdroj: Glob.sk / Peter Korček

“Hlavným dôvodom, prečo je príspevok na stravovanie dlhoročne zakotvený v zákone, je zabezpečenie pravidelného stravovania aspoň väčšiny zamestnancov, ktoré má logicky významný vplyv na ich životosprávu a zdravotný stav. Samozrejme, dlhoročná existencia stravovacích zariadení priamo naviazaných na „menúčka“ má zároveň aj svoj aspekt zamestnanosti a podobne,” vysvetlil Stuška.

Ochrana pred exekúciami?

Dodal, že ministerstvo práce je dlhodobo presvedčené, že aj keď alternatíva vyplácania hotovosti ako paušálu na stravu síce znie rozumne, stratila by sa v samotnej mzde. “Inými slovami, aj keby bola nárokovateľná zo zákona ako samostatná položka, už by ovplyvňovala výšku samotnej ponúkanej mzdy a prestala by byť samostatným očakávaným benefitom, otáznou by bola aj jej pribežná valorizácia, či ochrana pred exekúciou. Ak by aj zamestnanci dostali príspevok na stravovanie vo forme finančného vyjadrenia, nie časť, ale prevažná väčšina by ho zrejme použila na čokoľvek a vytratil by sa samotný prospešný obedový návyk, ktorý stravné lístky trvalo priniesli,” vysvetlil. Rovnako napísal, že po vyplácaní paušálu by sa zrejme začali ozývať aj zamestnanci, ktorí sa stravujú v závodných jedálňach, že aj oni chcú rovnaký spôsob podpory na stravu. A to by mohlo spôsobiť, že by postupne zanikali fungujúce jedálne a stravovacie zariadenia na podnikovej úrovni.

Stravné lístky sú jednou z možností, ako môžu zamestnávatelia zamestnancom zabezpečiť jedlo. Zdroj: Glob.sk / Peter Korček

“Argumentácia kritikov stravných poukážok na Slovensku nebola vlastne o samotnom zabezpečení stravovania, ale práve o vysokých províziách, ktoré majú dostávať predajcovia za stravné lístky od reštaurácií. Z pohľadu Zákonníka práce platí, že pri zabezpečovaní stravovania zamestnancov prostredníctvom stravných poukážok je výška poplatku za sprostredkované stravovacie služby maximálne 3 % z hodnoty sumy uvedenej na stravnej poukážke. Ako sa v minulosti vyjadril opakovane aj minister Richter práve tu vidíme priestor na diskusiu a prehodnotenie zo strany rezortu práce,” deklaroval Stuška.

Rovnako uviedol, že tí dodávatelia, ktorí v ostatných rokoch prešli na elektronické karty, ponúkajú dlhodobo rádovo nižšie marže, keďže sa im aj zmenšili náklady. Rovnako sa odbúrali aj viaceré praktické nevýhody gastrolístkov. “Príkladom je samotné MPSVR a výška marže ako výsledok obstarávania ešte v roku 2013. Aké provízie si potom následne pýtajú predajcovia stravných lístkov od reštaurácií však Zákonník práce neupravuje, pretože ide o obchodnoprávny vzťah, do ktorého štát nezasahuje. Podobne ako v prípade iných tzv. neregulovaných segmentov trhu,” uzavrel. 

Kartel so stravnými lístkami

V roku 2016 otriasla Slovenskom kauza kartelu medzi dodávateľmi stravných lístkov. Päť subjektov poskytujúci stravné lístky totiž vytvorili kartelovú dohodu, ktoré spočívali v rozdelení trhu a v limitácii maximálneho počtu stravovacích poukážok, ktoré mohli prijímať obchodné reťazce. Išlo o firmy Edenred, Vaša Slovensko, Doxx a Chéque Déjeuner a Sodexo Pass. Protimonopolný úrad (PMÚ) im koncom februára 2016 udelil pokutu takmer 3 milióny eur. Domnieval sa totiž, že medzi firmami došlo k dohodám, ktoré obmedzovali hospodársku súťaž. Rozhodnutím Rady úradu boli potvrdené pokuty pre jednotlivých podnikateľov, a to v nasledujúcich výškach: pre DOXX – Stravné lístky, s.r.o., 486 158 eur, Edenred Slovakia, s.r.o., 845 237 eur, LE CHEQUE DEJEUNER, s.r.o., 1,13 milióna eur, SODEXO PASS SR, s.r.o., 20 307 eur a pre Vaša Slovensko, s.r.o., 503 248 eur. Dané rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 4. októbra 2017.

Na Slovensku bol kartel so stravnými lístkami, ktorý vytvorili piati dodávatelia. Podľa Protimonopolného úradu obmedzovali hospodársku súťaž. Zdroj: Glob.sk / Peter Korček

PMÚ posudzoval tri oblasti, v ktorých mohlo dôjsť k porušeniam. Prvou bola možná snaha firiem dohodnúť sa, aby obchodné reťazce neprijímali od ľudí viac ako päť stravných lístkov naraz. Provízie, ktoré dostávajú za stravné lístky od hotelov a reštaurácií, sú totiž oveľa vyššie ako provízie od obchodných reťazcov. Úrad zároveň predpokladal, že sa tieto firmy pokúšali dohodnúť aj jednotné štandardy správania na trhu. Napríklad, že nebudú dávať klientom konkurencie nulové poplatky alebo im poskytovať iné benefity, aby si ich takto navzájom neodlákali. Prípadne, že skutočnú súťaž urobia len o nových klientov, a nie o tých, ktorých už majú medzi sebou rozdelených. Treťou možnou oblasťou bola kartelová dohoda v súťažiach. PMÚ mal vytypovaných osem súťaží, v ktorých mohlo dôjsť ku kartelu týchto firiem.