Domáce Kauzy Politika Top

Komu, koľko a za čo. Ako prebiehala privatizácia elektrární a kto sa mal na nej “nabaliť”

Zdroj: TASR

BRATISLAVA – Veľkolepý predaj Slovenských elektrární, na ktorom sme mali prerobiť všetci iba kvôli záujmom istej skupiny ľudí. Jednou z najväčších a najviac poburujúcich odhalení kauzy Gorila je predaj Slovenských elektrární (SE) talianskej spoločnosti Enel za 840 miliónov eur, ktorý bol zavŕšený v roku 2006. Z nahrávok označených ako Gorila vyplýva, že vtedajší minister hospodárstva Jirko Malchárek (ANO) a šéf finančnej skupiny Penta Jaroslav Haščák sa mali počas druhej Dzurindovej vlády dohadovať nielen na personálnom obsadení vo vedúcich pozíciách elektrární, províziách, ale aj pre štát vedome nevýhodnej privatizácii. 

 

Privatizáciu zadĺžených Slovenských elektrární zrealizovala druhá vláda Mikuláša Dzurindu. Predpokladalo sa, že silný investor by mohol na seba prevziať záväzky plynúce z bankových úverov a vyriešiť namiesto štátu problém vysokých nákladov. Vtedajšia vláda vyhlásila tender na predaj 66-percentného podielu v elektrárňach. Mala pritom dve základné kritériá – najdôležitejšia bola cena, teda to, kto ponúkne viac. Technické kritériá, teda to, aký bude mať investor s elektrárňami zámer, či jeho rating boli iba okrajové.

Predaj elektrární odštartoval za úradovania vtedajšieho ministra hospodárstva Pavla Ruska (ANO). Dokončený bol však už jeho nasledovníkom Jirkom Malchárkom (ANO) a Ivanom Miklošom (SDKÚ-DS).

Na konci hľadania kupca elektrární boli tri spoločnosti a všetky boli zahraničné. Ruské konzorcium Inter RAO UES chcelo zaplatiť v prepočte 548 miliónov eur. Viac ponúkali České energetické závody, a to v prepočte 691 miliónov eur. Víťazom sa však stal taliansky Enel. Za 66-percentný podiel ponúkol sumu 840 miliónov eur. V prepočte na vtedajšie slovenské koruny išlo o 33,6 miliárd.

Enel vyplatil dokopy 839 miliónov eur. Z nich 20 percent – 168 miliónov eur – hneď pri podpise zmluvy 17. februára 2005. Zvyšok, 671 miliónov eur, následne uhradil pri prevode akcií 28. apríla 2006. Enel získal väčšinový balík, zvyšok ostal v rukách štátu. Dohoda predpokladala, že obe strany budú dividendy zo zisku investovať do dostavby Mochoviec. V majetku elektrární po transakcii boli dve atómové elektrárne, a to 1. a 2. blok Mochoviec a 3. a 4. blok elektrárne v Bohuniciach, tepelné elektrárne vo Vojanoch a Novákoch, ale aj viac ako tridsať vodných elektrární.

Zdroj: Glob.sk / Peter Korček

Čo odhalila o privatizácii elektrární Gorila

Nový uhol pohľadu do privatizácie Slovenských elektrární priniesol prepis kauzy Gorila zverejnený koncom roka 2011. To, aké okolnosti mali celú transakciu a dohodu s Talianmi sprevádzať, si od včera už môže verejnosť aj vypočuť. Údajné rozhovory medzi finančníkom Jaroslavom Haščákom, vtedajším ministrom hospodárstva Jirkom Malchárkom a bývalou predsedníčkou Výkonného výboru Fondu národného majetku (FNM) za SDKÚ Annou Bubeníkovou sú súčasťou 39-hodín trvajúcej nahrávky, ktorá má zachytávať dianie v byte na Vazovovej ulici v Bratislave v období rokov 2005 až 2006. Práve v byte patriacom Haščákovej pravej ruke Zoltánovi Vargovi sa mal finančník stretávať s vplyvnými ľuďmi a viesť rozhovory na viaceré citlivé témy.

Medzi inými hlasy na nahrávke rozoberajú aj predaj Slovenských elektrární v neprospech štátu a, naopak, v prospech vtedajších koaličných politikov SDKÚ, ANO a finančnej skupiny Penta. Penta sa síce na privatizácii elektrární priamo nepodieľala, avšak SE mali v tom čase zmluvu s Paroplynovým cyklom a hlinikárňou v Žiari nad Hronom. Oba podniky predtým sprivatizovala Penta.

S Malchárkom mal Haščák rozoberať personálne obsadenie na významných postoch v elektrárňach, ako aj pre štát nevýhodnú privatizáciu. 

Malchárek mal podľa nahrávky vyjsť v ústrety Enelu v neprospech Slovenska a motiváciou mu mala byť 1 miliarda korún. Štedrú províziu mal dostať prostredníctvom navýšenia ceny, za ktorú mala Penta predať Enelu Paroplynový cyklus. Suma mala byť navýšená o spomínanú miliardu.

Mikuláš Dzurinda, Ivan Mikloš a Jirko Malchárek. Zdroj: TASR

Viacero otáznikov

Pri predaji vláda predpokladala, že zisk SE bude v rokoch 2006-2010 predstavovať “iba” zhruba 100 miliónov eur. Realita však bola iná. V skutočnosti po zdražení eketriny bol v spomenutom období zisk SE až 973 miliónov eur. Dôležité pritom v celej veci je, že do ceny stanovenej počas privatizácie sa toto zvýšenie ceny elektriny nepretavilo, a to aj napriek tomu, že Dzurindova vláda jej nárast už vtedy predpokladala. A vedieť o tom mal aj samotný Enel. Pôvodná privatizačná cena nebola navýšená ani dodatočne potom, ako výrazne vzrástli príjmy spoločnosti.

Polícia tiež vyšetrovala, či majetok elektrární nebol v čase predaja zámerne podhodnotený. Potom, ako sa Taliani zhostili svojej úlohy v SE, dali totiž majetok spoločnosti opätovne preceniť a výsledkom bola vyššia hodnota majetku o niekoľko miliárd vtedajších slovenských korún, ako v čase privatizácie. Na vyšetrovanie bol zriadený špeciálny tím. Polícia v sídle spoločnosti vykonala v roku 2014 raziu, počas ktorej si mala odniesť viaceré dokumenty z čias privatizácie. Rok na to Úrad špeciálnej prokuratúry, ktorý záležitosť dozoroval, uviedol, že “doposiaľ nezistený páchateľ v úmysle spôsobiť škodu štátu najneskôr do zostavenia riadnej účtovnej závierky za rok 2005 vykonal vo vedení účtovníctva účelové operácie vo výške viac ako 15 mld. slovenských korún, pričom toto úmyselné chybné zaúčtovanie malo za následok zníženie hodnoty vlastného imania Slovenských elektrární vo výške viac ako 12 mld. slovenských korún. Toto zníženie hodnoty malo zásadný vplyv na proces odplatného prevodu 66 percent podielu akcií elektrární.“ Štátu mala takto vzniknút škoda presahujúca 200 miliónov eur. Obvinení boli bývalí manažéri. Podľa posledných medializovaných informácií mal však dnes už bývalý námestník generálneho prokurátora Peter Šufliarsky vydať uznesenie o zrušení obvinenia. Vo veci mal opäť konať vyšetrovateľ.