Samozrejme, že vlaky “zadarmo” sú logický nezmysel.
Spomeniem aj čísla, ale pozrime sa na tento prípad v troch rovinách.
- filozoficky: Každý rozmýšľajúci človek vie, že vlaky zadarmo nie sú zadarmo. Vieme, že to stojí peniaze, ktoré by sa dali použiť inak. Napríklad na čistejšie vlaky a viac novších súprav, ktoré by chodili načas a bola by v nich wifi. Takže si vyberáme medzi cestou vlakom bez cestovného lístka natlačený medzi mnohými ľuďmi v uličke alebo cestou v čistom vlaku a pohodlne. Vyberte si.
- študentské spomienky: Každý študent vie, že peniaze na lístok na cestu domov si odložiť vie. Sám spomínam na študentské časy, keď som už cestou do školy odložil “dvacku” na cestu domov, lebo veď ideme so spolužiakmi večer žiť (podrobnosti dnes vynechám). To už nehovorím o brigádach, ktoré sme museli mať, aby sme vôbec mali na knihy. Z pohľadu rodiča študenta to tiež nemá zmysel. Alebo si myslíte, že všetci rodičia dávajú synovi/dcére menej peňazí do školy, lebo vlak je zadarmo?
- Vlaky “zadarmo” nas stoja okolo 36 miliónov eur. Samozrejme, že vláda odhaduje menej, nemá ešte presné čísla a podobné blablabla. Vláda zároveň zrušila IC vlaky, ktoré mali za rok stratu 1,2 milióna eur. Tieto poskytovali predsa len o stupeň vyššiu kvalitu a zároveň umožňovali ľuďom väčší výber v kvalite cestovania. Takže za rok prevádzky vlakov “zadarmo” by sme mohli mať IC vlaky v prevádzke 30 rokov!
Prečo „zadarmo“ nie je zadarmo?
Samozrejme, že vlaky týmto spôsobom platia aj tí, čo nimi nechodia.
Samozrejme, že letné tábory platia aj tí, čo na ne nechodia.
Samozrejme, že lyžiarske pobyty platia aj tí, ktorí sa nelyžujú.
Samozrejme, že benzín do auta budú platiť aj tí, čo auto nemajú.
Samozrejme, že chlieb budú platiť aj tí, čo ho nejedia.
Samozrejme, že dovolenky budú platiť tí, čo na ne nepôjdu.
Samozrejme, že zaplatíte viac programov v televízii, aj keď televíziu nemáte.
Naozaj sa vám to zdá samozrejmé a normálne?
Samozrejme, že to normálne nie je.
Normálne je, že si každý platí svoje výdavky sám a každý si rozhoduje načo svoje peniaze minie.
Štát musí nechať čo najviac peňazí tým, čo ich zarobili.
A o tom je konflikt dvoch svetov medzi Smer a SDKÚ-DS.
Milan Roman, predseda Ústrednej rady SDKÚ-DS