Pred 10 rokmi Slovensko vstúpilo do eurozóny, menovej únie, ktorú zriadila Európska únia, a do ktorej sa môžu pridať len členské štáty EÚ. Eurozóna má aktuálne 19 členov a žije v nej 340 miliónov ľudí.
Ďalších 240 miliónov ľudí po celom svete žije v krajinách, ktorých mena je z dôvodu zachovania stability naviazaná na euro (napríklad Dánsko, Bulharsko, Bosna a Hercegovina, Mali, Niger, Čad, Senegal). Okrem toho je euro oficiálnou menou ešte v 6 európskych krajinách, ktoré o jeho používaní uzavreli menovú dohodu s eurozónou (mikroštáty Andorra, Monako, San Maríno a Vatikán) alebo ho zaviedli jednostranne (Čierna Hora, Kosovo).
Celosvetový význam eura dokazuje aj skutočnosť, že je po americkom dolári druhou najväčšou rezervnou menou a súčasne druhou najpoužívanejšou menou v medzinárodnom obchode. Sumárna hodnota 1,2 trilióna eurobankoviek a euromincí v obehu po celom svete pritom už pred niekoľkými rokmi predbehla hodnotu všetkých dolárových bankoviek a mincí v obehu.
Euro v týchto dňoch oslavuje 20 rokov existencie. V bezhotovostnej podobe bola spoločná európska mena zavedená 1. januára 1999 a o tri roky neskôr, 1. januára 2002, začali ľudia v prvých 12 členských štátoch EÚ používať euro v jeho fyzickej podobe. Medzičasom, od roku 2013, je prvá séria eurobankoviek postupne nahrádzaná novou sériou eurobankoviek, ktoré by mali vydržať dlhšie, dajú sa ťažšie falšovať a reflektujú na rozširovanie EÚ.
Na nových eurobankovkách je mapa Európy detailnejšia a posunutá na východ, aby na nej boli viditeľné Cyprus a Malta, ktoré ako novšie členské štáty EÚ medzičasom tiež vstúpili do eurozóny. Skratka Európskej centrálnej banky (ECB) je na nových bankovkách zobrazená vo všetkých oficiálnych jazykoch EÚ a názov spoločnej európskej meny je už okrem latinskej a gréckej abecedy zobrazený aj v cyrilike. Cyrilika sa aktuálne používa v jednom členskom štáte EÚ, Bulharsku, ale aj vo viacerých krajinách, ktoré rokujú o vstupe do EÚ a potenciálne by teda raz mohli vstúpiť aj do eurozóny (Srbsko, Macedónsko, Čierna Hora, Bosna a Hercegovina, Ukrajina).
Zatiaľ čo západobalkánske štáty a Ukrajina ešte euro v tomto a ani ďalšom desaťročí takmer určite nezavedú, členské štáty EÚ, ktoré sú na to oprávnené, ale ešte si euro nezvolili za svoju národnú menu, by tak mohli urobiť do niekoľkých rokov.
Dva z takýchto štátov, Spojené kráľovstvo a Dánsko, si však už pri plánovaní vzniku spoločnej európskej meny začiatkom 90. rokov 20. storočia vyžiadali výnimku, tzv. opt-out, a euro dodnes nezaviedli. Navyše, Spojené kráľovstvo plánuje z EÚ odísť úplne, takže táto otázka bude pre krajinu čoskoro bezpredmetná.
U ďalších 4 členských štátoch je taktiež nereálne očakávať skorý vstup do eurozóny: Švédsko (55 % občanov sa vyslovilo proti zavedeniu eura v referende v roku 2003 a aj v súčasnosti je väčšina podľa prieskumov proti), Česká republika (minulé vlády sa na prijatí eura nevedeli dohodnúť a aktuálna vláda euro počas svojho mandátu do roku 2021 zaviesť neplánuje) ani Maďarsko a Poľsko (minulé vlády oboch krajín opakovane nedokázali splniť kritéria na prijatie eura a aktuálne vlády už o jeho prijatí nehovoria).
Naopak, Bulharsko, Rumunsko a Chorvátsko plánujú zaviesť euro už v najbližších rokoch. Takýto plán vo všetkých 3 krajinách podporujú nielen vlády, ale aj občania v prieskumoch.
Bulharsko si ešte v roku 2008 vybralo motív svojich euromincí a medzičasom začalo spĺňať väčšinu kritérií potrebných pre vstup do eurozóny. V roku 2019 plánuje vstúpiť do tzv. čakárne na euro (ERM II), v ktorej musí zabezpečiť stabilitu svojej meny lev voči euru počas najmenej dvoch rokov (neočakávajú sa komplikácie, keďže bulharský lev je pevne naviazaný na euro už od jeho vzniku na úrovni 1,95 za 1 euro). Ak sa bulharským bankám podarí v najbližšom období zvládnuť aj tzv. stres testy, čo je nová požiadavka stanovená eurozónou, Bulharsko by mohlo prijať euro začiatkom roka 2022.
Na vstup do eurozóny sa už niekoľko rokov pripravuje aj Rumunsko. To opakovane odložilo prijatie eura, hoci si už viackrát stanovilo cieľové roky na jeho prijatie – 2014, 2015, 2019, 2022. Aktuálna vláda stanovila nový cieľový rok na 2024. Prvé prípravy pritom Rumunsko spustilo ešte v roku 2005, keď zaviedlo novú menu (nový rumunský lei) tak, aby sa jej bankovky rozmermi a hodnotami viac podobali na euro.
Azda najvhodnejšie podmienky na prijatie eura má spomedzi týchto 3 krajín Chorvátsko. Jeho ekonomika je už dnes veľmi naviazaná na eurozónu – Chorvátska centrálna banka drží chorvátsku kunu na úrovni 7,3 až 7,7 za 1 euro, 60 % zahraničného obchodu Chorvátska prebieha s krajinami eurozóny, 70 % príjmov z turizmu pochádza z krajín eurozóny a 75 % chorvátskych vkladov a 67 % úverov je vedených v eurách. Chorvátsko plánuje vstúpiť do ERM II do roku 2020 a do samotnej eurozóny v roku 2024 alebo 2025.
Ak sa Bulharsku, Rumunsku a Chorvátsku podarí zrealizovať svoje plány, o 5 rokov by eurozóna mohla mať 22 členov. Mimo nej, pokiaľ dovtedy nezmenia názor, by tak ostali už len Dánsko, Švédsko, Maďarsko, Poľsko a Česká republika.
* Autor je odborník na Európsku úniu, má skúsenosti z oblasti medzinárodných vzťahov