Domov » Kategórie » Domáce » Komentár Róberta Chovanculiaka: Rozpočet na rok 2018: Najhorší z možných svetov

Komentár Róberta Chovanculiaka: Rozpočet na rok 2018: Najhorší z možných svetov

BRATISLAVA – Problematika verejných financií nie je úplne intuitívna. Preto je dobré si ju z času na čas priblížiť na jednoduchom príklade.

Prestavte si pána Ladislava B. Tento pán je pomerne nezodpovedný podnikateľ a pravidelne míňa viac ako zarobí. Situácia sa dostala až do takého stavu, že pán Ladislav už ďalej nevládze splácať svoje dlhy a musí sa rozhodnúť medzi nasledujúcimi možnosťami:

A. Obmedziť svoje výdavky

B. Získať dodatočné príjmy

C. Prísť k bankomatu a vybrať si peniaze z úverovej karty

O prvých dvoch možnostiach môžeme diskutovať a dokonca aj pripustiť nejakú ich kombináciu. Obe možnosti sú racionálne. Laco sa môže uskromniť a znížiť tak svoje výdavky, alebo začať viac pracovať a zvýšiť svoje príjmy.

Pri pohľade na tretiu možnosť je však každému jasné, že tadiaľto cesta nevedie. Ide totiž len o prehĺbenie problému a ešte hlbšie ponorenie sa do dlhov. Zdravý rozum tu funguje tak, ako má.

Štát funguje inak

To, že táto logika platí pre nezodpovedného Laca, však neznamená, že obdobne môžeme uvažovať aj o hospodárení štátu. Zoberme si Slovenskú republiku, kde rozpočtované výdavky medzi minulým a budúcim rokom majú narásť skoro o tri a pol miliardy eur. Na jedného obyvateľa pripadne v priemere verejný sektor väčší o skoro 650 eur.

Ak teraz postavíme hospodárenie Slovenska pred rovnaké tri možnosti ako Laca z predchádzajúceho príkladu, dostaneme trocha iný záver. Možnosť A ostáva racionálnou možnosťou. Škrtať výdavky je cesta von z problémov. Rovnako ako v predchádzajúcom príklade, ani možnosť C nič nerieši. Len odsúva problémy do budúcnosti.

Situácia sa však zmení pri možnosti B. Príjmy vlády totiž nie sú analógiou príjmov domácnosti. Štát nemôže „viac pracovať“, dodatočné príjmy môže získať len a len cez vyššie zdanenie jeho vlastných obyvateľov (ktorých to navyše môže motivovať pracovať menej). Ak sa štát rozhodne financovať nezodpovedné zvyšovanie výdavkov cez zvyšovanie daní, je to rovnaké, ako keď pán Ladislav sa snažil zlepšiť svoju zlú finančnú situáciu výberom peňazí z jeho debetnej karty.

V prípade štátu možnosti B a C splývajú do jednej. Ak sa verejný sektor rozrastá (tak ako je to posledné roky na Slovensku) a štát míňa stále viac zdrojov, tak nie je až taký rozdiel, čí to zaplatia ľudia cez vyššie dane dnes, alebo cez deficit, verejný dlh a vyššie dane pozajtra. A verejný sektor na Slovensku s radosťou aplikuje obe možnosti.

Podržal nás rast

Pocit udržateľnosti verejných financií na Slovensku zatiaľ podopiera len rýchlo rastúci súkromný sektor. Čo nastane, keď sa tento rast na pár rokov vyparí, sme mali možnosť vidieť v rokoch po kríze vo forme zdvojnásobenia dlhu.

Budúci rok vláda odhaduje vybrať na daniach a odvodoch o 1,3 miliardy eur viac, ako si pred dvoma rokmi naplánovala. Darí sa ekonomike a zvyšovali sa dane. No rozpočtový deficit bude vyšší oproti plánu. Plán bol totiž vyrovnaný rozpočet.Dnes je plán sekera vo výške viac ako 740 miliónov eur. Nie je to deficit, ktorý by mal Slovensko položiť. Nikto by ho nevyhadzoval ministrovi financií na oči, keby bol spôsobený neočakávaným výpadkom príjmov.

Plánovaný deficit je však výsledkom z reťaze utrhnutého rastu verejných výdavkov. A ten bol chladnokrvne naplánovaný. Vláda jednoducho systematicky premieňa všetky neočakávané dodatočné príjmy na ad hoc výdavky.

iness.sk, 03.11.2017

Autor: INESS / Róbert Chovanculiak, Foto: iness.sk

Autor: Róbert Chovanculiak
Tagy