Pred pár dňami som si na kampani v Poprade všimol volebný plagát SNS, ktorý ma celkom pobavil. Ževraj rovnaké platy a dôchodky v celej únii. To je nemožné, aj keby za to hlasovalo všetkých 705 poslancov a keby to možné bolo, keby teda naozaj mali všetci rovnaké platy, tak by to bola čistá katastrofa, lebo už by sa nikto nesnažil. Ale od SNS sme si už na takéto hlúposti zvykli.
Prekvapilo ma však, že na túto vlnu naskočilo aj Progresívne Slovensko/Spolu. V ich videu zverejnenom v utorok s názvom Skutočne európske Slovensko sa z úst Simony Petrík dozvedám, že …
„kvôli druhotriednym slovenským politikom má Slovensko síce európsku efektivitu práce, ale stále nemá európske platy“.
Takže Simona Petrík sľubuje, že zabezpečí európske platy pre občanov Slovenska. Nuž, toto nie je možné, lebo Simona Petrík, ak by mala byť zvolená za europoslankyňu, nemá ako zabezpečiť európske platy. Europarlament jednoducho takúto kompetenciu nemá a tak to aj má byť. Platy sú totiž výsledkom ponuky a dopytu pracovnej sily a jej cenu, teda mzdu, určuje trh. Vždy, keď rôzni sociálni inžinieri si mysleli, že to vedia lepšie, dopadlo to horšie.
Riešenie, ktoré ponúka strana SaS, je preto diametrálne odlišné: Vravíme, že platy najviac porastú vtedy, ak bude po pracovnej sile čím vyšší dopyt. Ako teda zvýšime dopyt po pracovnej sile? Jednoducho – masívne zlepšíme podnikateľské prostredie, lebo čím viac sa bude dariť zamestnávateľom, tým viac ľudí budú chcieť (a potrebovať) zamestnať. Toto spôsobí neporovnateľné vyšší tlak na rast miezd ako nereálne sľuby Simony Petrík. A práve preto predložila SaS rozsiahly materiál AGENDA 2020 na zlepšenie podnikateľského prostredia.
Video pokračuje. Od Zory Jaurovej sa dozvedám, že kvôli druhotriednym slovenským politikom chýba Slovensku európske školstvo“. Pani Jaurovej zrejme uniklo, že školstvo si riešime my doma a nerieši ho za nás europarlament. Preto omnoho prínosnejšie pre slovenské školstvo je pripraviť poctivú reformu školstva, ako to spravila SaS a s ňou sa uchádzať o mandát u voličov na jej realizáciu. Každopádne po piatich rokoch strávených v europarlamente garantujem pani Jaurovej, že vplyv europoslanca na slovenské školstvo je prakticky nulový.
Ďalej sa z videa od pána Bilčíka dozvedám, že …
„doteraz sme mali iba druhotriednu politickú reprezentáciu“.
Takže „iba“.
Pripomínam aktivity poslankyne Jany Žitňanskej, Ivana Štefanca, či Braňa Škripeka, s ktorým síce bytostne nesúhlasím v hodnotových otázkach, ale napríklad on robil presne to, čo sa od poslanca vyžaduje – zastupoval záujmy svojich voličov. Dokonca aj smerák Maňka si odmakal svoje v pozícii gestora. Odpočet mojej práce nájdete tu, pripomeniem len, že Dankova daň z potravín sa nezrušila sama od seba.
Na toto všetko Vladimir Bilčík, vysokoškolský učiteľ považovaný za odborníka v oblasti európskych politík, povie, že doteraz sme mali iba druhotriednu politickú reprezentáciu a dodá sebavedomý odkaz, že on bude tá prvotriedna politická reprezentácia. Napriek svojej kvalifikácii rozpráva hlúposti a správa sa povýšenecky, čím sám seba diskvalifikuje. Strašne mi to pripomína Radoslava Procházku, ktorý sa ako gazda hlásil do služby a s ktorým Vladimír Bilčík kandidoval do Národnej rady v roku 2016.
Čerešničkou na torte je líder kandidátky Michal Šimečka, ktorý dokázal spojiť nespojiteľné a oznamuje, že ..
„kvôli druhotriednym politikom síce platí Slovensko eurom, ale nemá európsku kvalitu potravín“.
Dánsko má jedny z najkvalitnejších potravín v EÚ a eurom neplatí a podľa Šimečkovej logiky by sme mali zrejme eurozónu opustiť. Michalovi Šimečkovi zrejme nedošlo, že medzi menou a kvalitou potravín nie je žiaden súvis. Ale že úplne žiaden. Toľko k téme.
Prekvapuje ma ale pýcha tohto mladého muža, ktorý pred pár dňami oslávil 35. narodeniny. V tomto veku sa už patrí mať niečo za sebou, no to sa Michalovi Šimečkovi zatiaľ nepodarilo. Po deviatich rokoch štúdia začal pracovať ako výskumník a výsledok je pár desiatok strán textu a doslova nulových skúseností z reálneho života. Jeho doterajšie aktivity zhrnul Ján Mrva.
Na lídra kandidátky strany, ktorá chce vymeniť druhotriednych politikov je to veľmi skromné a presne taká je aj jeho stránka k eurovoľbám – „Môj príbeh“ má 100 slov, „Prečo EP“ má 150 slov a „Program“ je zhrnutý do 240 slov a celkovo sa okrem prázdnych fráz nedozviete prakticky nič. Pre porovnanie, len Hodnotový kompas SaS má 1400 slov a to po dvojnásobnom zostručnení. To nehovorím o reformnom diele Manifest slovenského eurorealizmu, ktoré SaS predložila ako jediná strana.
Záverom mi dovoľte si spomenúť na obdobie pred voľbami 2016. Vtedy spôsobil obrovský ošiaľ Radoslav Procházka, ktorý založil a bol predsedom strany Sieť (podpredsedom bol Miroslav Beblavý). Jaj to bolo mexických vĺn. Procházka menoval seba gazdom, vymýšľal richtárske prísahy a hlásil sa do služby. Ak ktokoľvek vtedy napísal pol krivého slova na Procházku, bol okamžite obvinený z rozbíjania pravice a tak sme všetci pekne držali ústa. Nakoniec sa ledva s 5,6% dostal do parlamentu a prvé čo spravil, zradil svojich voličov, keď išiel do koalície s Ficom.
*Autorom je poslanec Európskeho parlamentu, predseda a zakladajúci člen strany Sloboda a Solidarita.