Vystúpenie svojej krajiny z Európskej únie nepožaduje žiaden významný európsky politik. Jednak preto, že to obyvatelia daných krajín nechcú, ale i preto, že sa stačí pozrieť do Veľkej Británie – chaos, ktorý brexit priniesol, si v deň referenda (23.6.16) nevedel predstaviť nikto.
A preto aj najtvrdší kritici EÚ, ktorí v mnohom majú bezpochyby pravdu, ako napríklad Mateo Salvini alebo Viktor Orbán, nežiadajú vystúpenie z EÚ. Naopak, ak vystúpenie niekto navrhne, prehrá voľby, ako sa to stalo Marine LePen vo Francúzsku.
Výhody spoločného trhu, spoločnej hranice a spoločnej meny sú jednoducho príliš silné, samotná idea spoločnej EÚ tiež. Obyvatelia tento extrém odmietajú a preto nebude Marián Kotleba so svojím referendom o vystúpení z EÚ (ak vôbec zozbiera podpisy) úspešný.
Avšak druhý extrém – súhlas so všetkým, čo z Bruselu prichádza – je rovnako nebezpečný. Princíp „ever closer union“, teda „čoraz užšia únia“ troskotá na tom, že Európa nie je jeden národ. Ľudia, ktorí majú plné ústa rečí o Európe, sú najväčší národní sebci. Napríklad prezident Macron nekompromisne obhajuje záujmy Francúzska a jeho „proeurópskosť“ končí tam, kde končia záujmy Francúzska. Považujem preto za vyslovene nebezpečné súhlasiť so všetkým, čo z Bruselu prichádza. Na poľnohospodárskych dotáciách, či vysielaní pracovníkov jasne vidieť, že takýto prístup je škodlivý.
Silný príklad sú aj sankcie. Napríklad Nemecko vyžaduje od členských štátov, aby sankcie dodržiavali. Na druhej strane Mercedes pred mesiacom otvoril pri Moskve závod za 250 mil. € a Nemecko stavia plynovod Northstream II, ktorý priamo poškodí Slovensko. V takýchto prípadoch sklopiť zrak a byť „proeurópsky“ je dlhodobo rovnako škodlivé pre Slovensko, ako chcieť vystúpiť z EÚ.
Strana SaS ako jediná predložila ucelený návrh na reformu EÚ.
Preto hovoríme, že extrémy škodia a zdravý rozum pomáha. Zdravý rozum káže si najprv povedať, akú EÚ chceme a následne stanoviť, ako sa k tomu stavu dopracujeme. Presne to robíme.
Pred vyše dvomi rokmi predstavil predseda Európskej komisie 5 možných scenárov, ako by sa EÚ mohla vyvíjať. Po dôkladnom zvážení všetkých pro a proti, po skúsenostiach s EÚ a po niekoľkých krízach sme dospeli k presvedčeniu, že EÚ bude najviac fungovať vtedy, keď sa bude sústreďovať na tie oblasti, ktoré členské štáty nevedia samotné manažovať. Napríklad ochrana vonkajších hraníc alebo spoločný trh.
Avšak najviac rozhodla nasledovná úvaha: Európska únia nie je samostatne konajúca a nezávislá entita. Európska únia je produkt členských štátov, takpovediac servisná organizácia, ktorá poskytuje členským štátom služby, ktoré si nevedia samé zabezpečiť. V tom prípade aj nemusí mať EÚ takú silnú demokratickú legitimáciu, akú majú členské štáty. A presne tu smerujú naše riešenia.
Ako jediná strana sme predložili ucelený návrh reformy EÚ, ktorým by sme takýto stav dosiahli. Dielu sme dali názor Manifest slovenského eurorealizmu a obsahuje 27 konkrétnych návrhov, ako zlepšiť fungovanie EÚ.
Podstata návrhov spočíva v tom, že na prvom mieste sú záujmy Slovenska, krajiny v ktorej žijeme a krajiny, ktorej obyvateľom sa snažíme zvýšiť životnú úroveň. To je náš jasný cieľ a ak k tomu vie byť EÚ nápomocná, a to veru vie byť, o to lepšie. Preto opakujem, pozor na extrémy. Na tých, čo by chceli z EÚ vystúpiť, a na tých, ktorí chcú odovzdať čím viac právomocí do Bruselu, aby sme si sami nerozhodovali prakticky o ničom.
*Autorom je poslanec Európskeho parlamentu, predseda a zakladajúci člen strany Sloboda a Solidarita.