BRATISLAVA – V médiách sa objavil rozhovor s dnes už bývalým vyšetrovateľom kauzy Gorila Marekom Gadjošom. Čo povedal? Že kauza Gorila by sa dala vyšetriť, ale minister vnútra Kaliňák, ale predovšetkým špeciálny prokurátor Kováčik mu zväzovali ruky, nevychádzali mu v ústrety, prípadne ho brzdili vo vyšetrovaní korupcie v zmysle „ale veď skutok sa nestal“.
Namieste je teda otázka, či Gajdošove tvrdenia možno brať vážne, veď minister vnútra, policajný prezident i špeciálny prokurátor jeho slová popreli.
Káuz bolo neúrekom, potrestanie málo
Rozsúdenie tohto sporu sa zdá byť jednoduché po zodpovedaní nasledovnej otázky: Koľko politikov, členov a nominantov koaličných strán bolo v ostatných volebných periódach so Smerom vo vláde odsúdených za korupciu? Vyzerá to tak, že nula.
Ak sme samozrejme nezabudli na nejakého bezvýznamného smeráckeho funkcionára kdesi z Veľkej Lehoty. A pritom káuz by bolo neúrekom: hlas podobný Ficovi, balenie peňazí do alobalu, predražená kompa, Bašternák a jeho kšefty s DPH, predražené diaľnice, piešťanské CT-čko, podplácanie voličov v rómskych osadách, predražené objednávky nielen na ministerstve zahraničných vecí atď.
Pravda na strane Gajdoša
Nech si teda Kaliňák s Kováčikom rozprávajú, čo chcú, vyzerá to tak, že pravda je na strane bývalého vyšetrovateľa Gajdoša. V jeho prospech dokonca hovorí fakt, že doteraz nebol vypočutý jeden z hlavných aktérov Gorily. Ktorý? No predsa ten, čo mal v konšpiračnom byte popíjať kolu.
Ako teda z tejto mizérie von? Možno sa korupciou na najvyšších miestach v štáte ani netreba zaoberať, veď z perspektívy ministra vnútra Kaliňáka ani neexistuje. Lenže toto nech Kaliňák rozpráva tomu, kto žerie seno, prípadne svojim voličom, ale nie zvyšku Slovenska. Lebo nič iné, ako práve rozkrádanie štátu, je voda na mlyn extrémistom. Ak tu raz budú pochodovať v hnedých uniformách, zodpovednosť bude ležať aj v rukách dnešného ministra vnútra.
Je tu jedna možnosť
Ale bola by tu predsa len jedna možnosť. Spoločný európsky prokurátor. Nie ten, o ktorom sa teraz diskutuje, a ktorý by mal v kompetencii iba riešenie otázok spojených s Európskou úniou. Ale skutočný európsky prokurátor, ktorý by mal právomoc trebárs pozvať si predsedu vlády na výsluch a úplne jasne sa ho opýtať, ako to bolo s jeho údajnou návštevou konšpiračného bytu, prípadne, prečo sa hlas na nahrávke, na ktorej sa hovorí o nejakých čiernych straníckych peniazoch, podobá práve jemu.
Takýto prokurátor by určite nemal problém pozvať si na výsluch majiteľa komplexu Bonaparte a spýtať sa ho na zatiaľ len údajné podvody s DPH, na finančné prevody medzi ním a Kaliňákom, či zistiť, ako to vlastne bolo s balením peňazí do alobalu u ďalšieho dnes už bývalého poslanca Smeru. Zrejme nielen polici, ale aj oligarchovia stojaci v pozadí straníckeho financovania, by chodili na výsluch tak často, ako na hodiny klavíru.
Boja sa ho ako čert kríža
Iste, práve pre toto sa politici spoločného európskeho prokurátora boja ako čert kríža. Tárajú o akomsi zasahovaní do suverenity národného štátu a obmedzovaní kompetencií národných vlád. Ale veď práve o to ide.
Ak je policajný prezident bezprostredne podriadený ministrovi vnútra, ak je generálny prokurátor bývalý premiérov spolužiak, ak je špeciálny prokurátor prezývaný Brzda, na vyšetrenie vyššie zmienených káuz zabudnime. A pomaly sledujme, ako rastie frustrácia verejnosti a z nej plynúce preferencie extrémistov.
Radoslav Štefančík
Autor je politológ