Komentáre a názory Top

Komentár Petra Weisenbachera: Homofóbia zabíja

Po tom, čo moju kamarátku a jej partnerku v Piešťanoch napadli a zbili 4 náckovia citujúc z listu biskupov, sa ich hovorca vyjadril, že všetkých ľudí rešpektujú. Zároveň dodal, že násilie je proti evanjéliu a tak ďalej a tak podobne. Veď ani nič iné povedať nemohol. Môžeme im to však veriť? Podľa môjho názoru nie, robia totiž všetko proti tomu, aby dôstojnosť LGBT ľudí bola rešpektovaná a dokonca svojou nedbanlivosťou nesú časť viny za homofóbne útoky.

 

Ako inak totiž interpretovať slová ako „dúhový mor a pliaga“, ktoré používajú? Ako asi pochopia takéto vyjadrenia mladí muži v zelených polokošeliach a tričkách s vojnovým zločincom Jozefom Tisom? A ako asi zareagujú, keď uvidia dve ženy držiace sa za ruky na ulici, teda reprezentantky toho „moru a pliagy“. Aha, vlastne to sa pýtať nemusíme, to už vieme. Zmlátia ich do krvi a nadávajú im používajúc slová, ktoré len pár dní predtým na adresu LGBT menšiny šírili biskupi.

Nechcem sa však rozpisovať o tomto konkrétnom incidente, jednak som v tom neobjektívny, nakoľko sa ma osobne dotkol, ale hlavne dôležité je hovoriť o príčinách a nie len hasiť následky. Je nevyhnutne nutné, aby sme si aj na Slovensku konečne verejne povedali a následne sa toho aj držali, že homofóbia je neprípustná. Homofóbia je rovnaký prejav nenávisti smerujúci k potláčaniu práv a slobôd ľudí ako rasizmus. Len tou vrodenou charatektistikou, ktorá v očiach homofóba rozdeľuje ľudí na dobrých a zlých, slabých a silných, alebo niečo podobné nie je rasový alebo etnický pôvod, ale sexuálna orientácia.

Dovolím si na tomto mieste, pre istotu, pripomenúť, že to, že sexuálna orientácia je vrodená charakteristika človeka, je vedecký fakt. Snahy o „liečenie“ gejov a lesieb zo strany rôznych šarlatánov, či už pod rúškom náboženstva alebo nie, na tom nič nezmení. Rovnako ako úpalenie Giordana Bruna nezmenilo nič na tom, že Zem sa točí okolo Slnka a nie naopak. Každý má právo na svoj názor, ale nikto nemá právo na svoje fakty. Sexuálna orientácia je určená ešte počas vývinu ľudského plodu v tele matky. Dieťa sa rodí so sexuálnou orientáciou rovnako ako sa rodí s farbou pleti.

Dôležité je to preto, lebo niektorí fundamentalistickí predstavitelia katolíckej cirkvi donekonečna opakujú nezmysly o „životnom štýle“ alebo „ideológii“. Homosexualita je rovnaký „životný štýl a ideológia“, ako byť ľavák alebo blonďák. Mimochodom, aj tieto kategórie sú v spoločnosti minoritou a nie je to tak dávno, čo sa aj ľavákov snažili „preúčať“ a považovalo sa to za defekt alebo dokonca „diablovo dielo“. Hovoriť preto o snahe o zrovnoprávnanie všetkých ľudí bez rozdielu sexuálnej orientácie ako o „ideológii“, je nielen nepravdivé (lebo ideológia je niečo úplne iné), ale aj nenávistné a nebezpečné. Nenávistné preto, lebo sa to snaží podsúvať, že sexuálna orientácia je „vec názoru“, alebo dokonca vkusu. Nateraz používajú pofidérny konštrukt „osoby cítacie náklonnosť k rovnakému pohlaviu“. Podstatné je pritom slovo „cítiacie“, čím sa snažia povedať, že sa nejedná o objektívny fakt, ale iba o akýsi cit nepochybne prechodný.

No a nebezpečné sú takéto formulácie presne z toho dôvodu, ako ich pochopia jednotlivci, ktorí síce veľa rozumu nepobrali, no zato si radi udrú. Posledný incident je síce vhodným príkladom, ale určite nie jediným. Na Slovensku nemáme štatistiky homofóbnych útokov, teda nemôžeme hovoriť o žiadnych konkrétnych číslach a aj keby sme ich mali, boli by silne podhodnotené, nakoľko obete sa žiaľ veľmi často boja útoky nahlásiť. Máme však relevantné zistenia z iných krajín, podobných Slovensku minimálne v niektorých aspektoch, je teda nerozumné si myslieť, že tieto veci sa nedejú len preto, že o nich nevieme. 

Aj verbálne útoky mávajú však svoje vážne dôsledky. Spomeňme si len na samovraždu synovca známej moderátorky Ester Janečkovej. Tento 15 ročný chlapec dlhodobo trpel výsmechom a neprijatím svojho okolia, najmä v škole, a tak sa rozhodol svoj život ukončiť. Jediným dôvodom pritom bola jeho sexuálna orientácia. Presnejšie povedané nenávisť jeho okolia kvôli jeho sexuálnej orientácii. Je to dôležitý dovetok, nakoľko aj tak smutné čísla ako sú štatistiky samovrážd mladých LGBT ľudí dokážu niektorí náboženskí fanatici zneužiť vo svoj prospech. Na Pride Košice stála akási žena medzi „odporcami“ s transparentom hlásajúcich, že „homosexuáli častejšie páchaju samovraždy ako heterosexuáli“. Poviete si, veď hovorí len pravdu, dokonca fakt. Samozrejme, no to čo tým chce povedať je nezmysel. Ona evidentne uverila, že sexuálna orientácia je „ideológia“ ako jej to jej biskupi povedali a teraz sa snaží ľudí „nabádať“, aby sa nerozhodli stať homosexuálmi a teda neriskovať samovraždu. Znova platí to, čo predtým, biskupi ako verejne činné osoby majú povinnosť zvažovať, aké následky môžu vyvolať ich slová v ušiach ľudí neznalých.

Od biskupov takéto „slušné“ správanie môžeme žiadať úplne legitímne, sú to totiž naši zamestnanci. O policajtoch či úradníkoch sa ako o našich zamestnancoch hovorí úplne bežne, fakt, že svojimi daňami platíme aj kňazov a biskupov menej. Odluka cirkvi od štátu (alebo štátu od cirkvi) je totiž poslednou nesplnenou požiadavkou Nežnej revolúcie z pred 30 rokov. Nedávno schválená zmena zákona dokonca cirkvám pridáva o ďalšie milióny eur ročne viac. Žiť na účet LGBT menšiny z ich daní, sa pánom biskupom neprieči. Napriek tomu, že ich považujú za „mor a pliagu“. Ako sa vraví, peniaze nesmrdia. 

Nechajme však financovanie cirkvi teraz bokom (nie, že by to nebola dôležitá a zaujímavá téma, je a aj divoké reštitúcie sú, ale práve preto si to zaslúži samostatnú diskusiu) a pozrime sa, čo ešte môže spraviť štát. Musím na tomto mieste pochváliť políciu, ktorá v prípade mojich kamarátok konala rýchlo, efektívne a profesionálne. Z podstaty veci však „neskoro“, teda potom, čo sa útok stal. Konať tak, aby sa útoky nestávali však, samozrejme, nie je v možnostiach polície. Od toho tu máme nájmä vládu a parlament. Vláda a parlament by mohli a mali postaviť homofóbiu mimo zákon, rovnako ako to je s rasizmom alebo antisemitizmom, veď ako sme si ukázali, nie je tam žiaden rozdiel.

*Autor je občiansky aktivista.