BERLÍN – Nemecko a Francúzsko súhlasili s vytvorením rozpočtu pre eurozónu. Finančné prostriedky by sa mali použiť na investície na podporu ekonomickej konvergencie krajín eurozóny, uviedla v utorok nemecká kancelárka Angela Merkelová po konzultáciách s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom v zámku Meseberg pri Berlíne. Informuje rakúsky Der Standard.
O sume však nehovorili. Malo by sa tak stať už v roku 2021. Macron na stretnutí s Merkelovou tento rok označil ako prvý, v ktorom by mal fungovať rozpočet eurozóny. Pripomeňme si, že členmi eurozóny nie sú Maďarsko, Poľsko a ani Česká republika. Tým sa Macronovi a Merkelovej podarilo zbaviť problematických hráčov na ich ihrisku. Platí to najmä o Maďarsku a Poľsku. Dôsledky prijatia rozpočtu eurozóny sú pre Višegrádsku skupinu jasné. Znamená to jej faktický koniec.
Diskusie o reforme eurozóny boli najťažšou časťou rokovaní s Francúzskom, pripustila Merkelová. Prichádza Európsky menový fond a dokončenie bankovej únie. Európa sa prostredníctvom transformácie ESM na Európsky menový fond zmení na Európsku úniu spoločne zdieľaných dlhov jednotlivých členských krajín. Informuje Frankfurter Allgemeine Zeitung.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron opäť viedol kampaň za spoločné riešenie štátov EÚ v azylovej politike. Hovoril o väčšej jednote, a dodal, že “Veríme v európsku odpoveď na výzvu, akú migrácia predstavuje pre nás”.
Merkelová kontrovala, že je nevyhnutný “účinný systém solidarity a zodpovednosti”. Podľa nej súčasný dublinský azylový systém nefunguje. Informuje Tagesspiegel.
Všetky rozhodnutia, ktoré dnes predstavili Merkelová s Macronom, budú zároveň predstavené koncom júna na summite premiérov EÚ.
Predpokladom ich prijatia je však prelomenie princípu jednomyseľnosti v rozhodovaní Európskej rady. Už dnes je totiž zrejmé, že koalícia okolo Marka Rutteho, známa pod označením koalícia “Severu”, bude mať problém s rozpočtom eurozóny. Na druhej strane líder ako Sebastian Kurz odmieta azylovú reformu pod názvom Dublin 4.
Proti prelomeniu princípu jednomyseľnosti sa už pred pár dňami napríklad vyslovil Kurzov koaličný partner Slobodná strana Rakúska (FPO). Pre nich je to tak podstatná vec, že pohrozili hlasovaním o dôvere vlády, ak k prelomeniu príde, píše Der Standard.
Nelení ani Európska komisia, na jeseň predloží balík návrhov, ktorý predpokladá “zvýšenie efektívnosti a rozhodovacích právomocí Únie v zahraničných a bezpečnostných záležitostiach (SZBP).” Rada by mala rozhodovať kvalifikovanou väčšinou od roku 2019.
Rozhodnutia tejto rady budú dôležité pre otázku migrácie a realizáciu imigračnej politiky. Je to práve ona, ktorá rozhoduje o Frontexe.
Európska únia a eurozóna sa dostávajú na križovatku.
Macron s Merkelovou dnes spojili vo svojom rokovaní dve veci: Rozpočet eurozóny – ako ho oni nazývajú “investičný”, bude ten ktorý odmeňuje za “solidaritu a zodpovednosť” v imigračnej kríze a správanie sa jednotlivých krajín EÚ v azylovej politike bude to, ktoré nakoniec v praxi určí jeho redistribúciu.
Tento plán elegantným spôsobom vylučuje Maďarsko a Poľsko z hry. Navyše rovnako tento plán vytvára vnútropolitický tlak na zmenu “režimov” všade tam, kde nie je prijaté euro.
Nakoniec zmyslom tejto dohody, ako sami Merkelová a Macron povedali na spoločnej tlačovej konferencii, je vysporiadať sa s populizmom v Európe. Či ich plán aj bude fungovať, ukážu eurovoľby.
Tie totiž rozhodnú definitívne o charaktere Európy.
Eurovoľby 2019 sa tak stávajú podstatnejšie ako tie prezidentské, ktorými Slovensko psychoticky už žije.
Jedno je však isté: Macron a Merkelová v Mesebergu urobili s eurovolieb plebiscit o Eurozóne.
Autor je analytikom európskych záležitostí Inštitútu regionálnej politiky