Domáce Top

Komentár Petra Králika: Vláda ukazuje našim pracujúcim v zahraničí prostredník

Aktuálne dala vláda SR do pripomienkovacieho konania materiál “Komplexný postup pre návrat Slovákov pracujúcich v zahraničí späť na Slovensko”.

Jeho ciele aj nástroje, ktoré uvádza na zabezpečenie návratu našich ľudí zo zahraničia sú nielen nedostatočné, ale úplne žalostné. Nepopisuje ani strategické skupiny, ktoré treba riešiť. O zdravotných sestrách a opatrovateľkách v nadväznosti na deficit kapacít v zdravotníctve a v službách poskytovateľov sociálnych služieb v ňom nenájdete ani zmienky. Naša vláda ide bojovať za návrat našich ľudí vydávaním informačných materiálov.

Pár ľudí sa nabalí na informačných portáloch a publikáciach a tie napokon zhnijú v pivniciach ministerstva sociálnych vecí.

“Vláda SR v materiáli „Návrh východísk k opatreniam na odstránenie bariér pre trvalo udržateľný rozvoj automobilového priemyslu na Slovensku“ identifikovala oblasti a definovala úlohy, riešením ktorých by sa znížil vplyv týchto bariér na ďalší vývoj automobilového priemyslu. Jednou z identifikovaných bariér je akútny nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily v rámci národného hospodárstva. Tento vysoký nedostatok pracovnej sily nie sú zamestnávatelia schopní riešiť sami, bez koordinovanej pomoci zo strany vlády a rozhodujúcich ministerstiev. Nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily sa týka najmä automobilového a strojárenského priemyslu, ale aj stavebníctva, sektora služieb, škôl, verejnej dopravy a rezortu zdravotníctva.” tvrdí v úvode vládny materiál.

Podľa štatistík, ktoré sú v ňom zverejnené “štátne orgány SR nedisponujú informáciami, v akých odvetviach, v ktorých krajinách a v akej kvalifikačnej štruktúre pracujú občania SR v zahraničí. Údaje o počte Slovákov v zahraničí sa rozchádzajú; odhaduje sa, že v súčasnosti žije, resp. pracuje v zahraničí niekoľko stotisíc Slovákov. Štatistický úrad SR však zverejňuje iba odhad počtu občanov SR pracujúcich v zahraničí krátkodobo (v trvaní do jedného roka), ktorý vyhodnocuje na základe výberového zisťovania. Neexistuje žiadna zákonná povinnosť pre občanov SR odchádzajúcich pracovať do zahraničia ohlasovať tento odchod štátnym orgánom a inštitúciám v SR, ani voči zastupiteľským úradom v zahraničí. Zároveň neexistuje žiadne zákonné oprávnenie, aby ktorýkoľvek štátny orgán mohol takéto údaje obligatórne zbierať.

Z tohto dôvodu sú k dispozícií iba údaje Štatistického úradu SR, týkajúce sa migrácie za prácou do zahraničia za jednotlivé kvartálne obdobia. Podľa týchto údajov v 4. štvrťroku 2017 pracovalo krátkodobo v zahraničí 149,8 tis. osôb. V porovnaní so 4. štvrťrokom 2016 ich počet klesol o 3,7 tis. osôb (o 2,4 %). Medzi migrujúcimi prevládali pracujúci v stavebníctve (38,7 tis. osôb), zdravotníctve a sociálnej pomoci (35,3 tis. osôb) a v priemysle (32,1 tis. osôb). Väčšina z nich vycestovala do susedných štátov, z európskych krajín najviac Slovákov pracovalo v Rakúsku (55,6 tis.) a Českej republike (35,1 tis.). Údaje, ktoré by poskytovali komplexný obraz o celkovom počte Slovákov žijúcich v zahraničí aj dlhodobo, Štatistický úrad neeviduje, následkom čoho nie je možné jednoznačne definovať ich počet.

Pracovať v zahraničí je pre Slovákov motivačné najmä z hľadiska vyššieho zárobku, či pre nevyhovujúcu ponuku práce na našom trhu. Avšak vzhľadom na dobrú kondíciu slovenskej ekonomiky, spojenú s rastom domácich miezd nielen v bratislavskom kraji, ale aj v celoslovenskom meradle, sa návrat Slovákov žijúcich v zahraničí stáva reálnejším. Potvrdením uvedeného trendu sú údaje Štatistického úradu SR za rok 2017, podľa ktorých vzrástol hrubý domáci produkt v stálych cenách medziročne o 3,4%. Okrem rastu ekonomiky v uplynulom roku rástla aj priemerná mzda, a to o 3,3%, pričom dosiahla úroveň 954 eur.

Svoju úlohu pri návrate našich občanov môže zohrať aj aktuálny politický vývoj v Európe. Záujem Slovákov o návrat domov sa zintenzívnil najmä v čase rozhodnutia o odchode Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z EÚ, ďalšiu vlnu je možné očakávať počas a po prechodnom období brexitu. Rast popularity euroskeptických strán nielen v západnej Európe rovnako nahráva uvedenému fenoménu. Taktiež situácia v Rakúsku po schválení opatrení smerujúcich k znižovaniu, či odobratiu sociálnych dávok pre zahraničných pracovníkov, môže byť jedným z dôvodov pre opätovné etablovanie Slovákov žijúcich v zahraničí na slovenskom pracovnom trhu.” pokračuje opisne a zbytočne materiál vlády.

Nástroje, ktoré neskôr materiál definuje ako rozhodujúce pre návrat našich ľudí zo zahraničia v konečnom dôsledku nijako nesúvisia s návratom alebo motiváciou k nemu. Nosná časť materiálu sa zaoberá informačnými kampaňami, tvorbou portálov a materiálov.

Materiál, ktorý má celkovo 12 strán a mal by riešiť podľa svojho názvu návrat našich ľudí natrvalo domov vo svojom závere konštatuje, že “Návrat Slovákov žijúcich v zahraničí domov s cieľom pokryť nedostatok pracovnej sily na domácom trhu, ktorý je predmetom tohto materiálu, je len jedným z možných riešení. Okrem uvedeného je tento nedostatok možné riešiť aj zamestnávaním občanov z tretích krajín a vhodne nastavenými opatreniami smerujúcimi k zjednodušeniu podmienok ich vstupu na Slovensko. Aj preto sa od 1. mája 2018 zjednodušili podmienky pre zamestnávanie štátnych príslušníkov z tretích krajín vo vybraných profesiách, kde je preukázaný nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, v okresoch s priemernou mierou evidovanej nezamestnanosti nižšou ako 5%. Po novom sú zamestnávatelia, ktorí zamestnávajú štátnych príslušníkov z tretích krajín v zamestnaní s identifikovaným nedostatkom pracovnej sily na účel ich zaškolenia a právnické alebo fyzické osoby, ku ktorým sú vysielaní zamestnanci zahraničného zamestnávateľa, povinní zabezpečiť týmto zamestnancom primerané ubytovanie.” – čím sa samotné ťažisko materiálu posúva z návratu našich ľudí k dovozu pracovníkov z tretích krajín.

Tento materiál nemožno nazvať inak ako fiaskom Pellegriniho vlády a zlým úmyslom voči našim ľuďom v zahraničí , ktorí chcú ísť natrvalo domov.