Domáce Top

Komentár Petra Králika: Taliansko sa stalo laboratórium protestnej politiky “neštandardných politikov”

Klinickou propagáciou “neštandardných politikov” je drogová závislosť na preferenciách a klinickým obrazom paranoja z nich.

Talianska vláda uprednostní občanov pred ratingovými agentúrami, povedal vicepremiér a šéf Hnutia piatich hviezd Luigi di Maio. Reagoval tým na zhoršenie výhľadu ratingu krajiny zo stabilného na negatívny. Talianska vláda veci nerieši, ale je v permanentnej volebnej kampani. Platí to najmä o Salvinim, ktorý lásku k zvyšujúcim sa preferenciám povýšil nad záujem krajiny.

Talianska vláda stále iba hovorí čo chce urobiť namiesto toho, aby vládla. Štandardne a kompetentne.

Rozdiel medzi Di Maiom a Salvinom je dnes 2% 32:30%. V momente,  ako Salvini bude cítiť a mať prieskumy, že dokáže zostaviť vládu sám, tú súčasnú povalí.

V ohlušujúcej permanentnej kampani Salviniho vzniká však aj zaujímavý faktor.

Hnutie 5 hviezd sa transformuje z potreby vymedziť sa voči Salvinimu. Začína sa programovo vyhraňovať a prinášať ekonomické témy. Je pozoruhodné sledovať 5 hviezd ako obhajuje rovnú daň alebo súčasné spory okolo trvalého nepodmieneného príjmu a dôchodkovej reformy. Informuje La Stampa.

Práve spor okolo penzií ukazuje pravú tvár Salviniho. Talianska vláda dlho nevydrží.

No dnes je  aj jasné, že hnutie 5 Hviezd a Salviniho Lega neskončia v jednej európskej frakcii po eurovoľbách, pretože sa čoraz viac od seba hodnotovo a v štýle politiky rozchádzajú.

Ak sa pýtate, či Salvini priniesol nejaké riešenia a realizoval ich, odpoveď je nie. Aj jeho prístup v migrácií pri pohľade na štatistiky vyznieva postfaktuálne. Migráciu nezastavil, len sa problém snaží hodiť na krk iným v Európe (mimochodom tlačí nás Španielsko a nie Taliansko v nelegálnej migrácii v Európe). .

Princíp je jednoduchý, keď sa nedarí,  na vine sú vždy iní. Možno je čas, keby aj tu, na Slovensku, ľudia pochopili, že Salvini je ten posledný, koho možno považovať za priateľa našej krajiny, keďže by nám najradšej  poslal “legendárnych 11 000 imigrantov” z Talianska.

Giuseppe Pennisi na Ilsussidiario chladnokrvne a bez emócie popisuje ako líder hnutia 5 Hviezd Di Maio padol do pasce Ligy a Salviniho.

Dôvod je jednoduchý: Centrom protestnej, neštandardnej politiky riešenia nie sú. Je ňou politický marketing a takmer Mefistofelova zmluva s verejnou mienkou. Neštandardní politici verejnú mienku nevytvárajú a neformujú ju, iba na nej vypočítavo surfujú. Pripomínajú kúzelníkov na rohu ulice, ktorí na počkanie ťahajú zajacov z klobúka.

Výsledkom sú potom “politické posolstvá”,  ktorých základným kameňom sú “všeobjímajúce nevyhranenie” a  „všeobjímajúce generovanie hnevu voličov“.

Ideálnym posolstvom „neštandardných politikov“ je “Z modrého kohútika tečie studená voda, kto za to môže?”. 

Aj táto vlna raz prejde, len tá čelná zrážka s realitou si vyžiada aj v Taliansku svoje obete.