Hlasovanie o štyroch amerických vojakoch v NR SR je nepríjemným odkazom našim zahraničným partnerom, že konsenzus v zahraničnopolitickej orientácii Slovenska v NR SR prestal dávno existovať. No najhoršie sú vnímaní tí, ktorí sa v tomto hlasovaní zdržali, teda poslanci hnutia Sme rodina s výnimkou Milana Krajniaka.
Vyslali totiž signál našim partnerom, že ako súčasť akejkoľvek budúcej vlády sú nepredvídateľné bezpečnostné riziko. Niekedy aj alibizmus a podriaďovanie sa vkusu hlúpejším voličom musí mať svoje medze, nad ktorými je postavenie Slovenska v zahraničí ako celku.
Ak sa ma pýtate, ako by som hlasoval, hlasoval by som práve z týchto dôvodov za príchod amerických vojakov, no zároveň by som v rozprave vystúpil s prejavom európskej bezpečnostnej perspektívy Slovenska s odkazom na Charlesa Millona otca myšlienky PESCO a s víziou sídla Európskeho obranného fondu na Slovensku.
Treba si uvedomiť, že ani Rakúsko, ako zakladajúci člen PESCO, už fakticky nie je neutrálne.
Slovenská diplomacia a rezort obrany smerom k európskym bezpečnostným iniciatívam nekonajú takmer žiadne diplomatické aktivity na získanie sídla aspoň nejakej novovznikajúcej obrannej inštitúcie EÚ.
Európsky obranný fond je práve tou inštitúciou, o ktorej sídlo by sme sa na Slovensku mali usilovať, ak chceme oživiť slovenskú zbrojársku výrobu, podporiť obranný výskum a vývoj.
Nič lepšie ako sídlo európskej bezpečnostnej inštitúcie na Slovensku si neviem predstaviť.
Rovnako v súlade s ideológiou transatlantického skepticizmu je rozhodnutie v prospech Gripenov.
Stíhačiek, ktoré už Slovensko malo mať pred desiatimi rokmi. Prikláňam sa ku Gripenom, najmä ak Švédi sľubujú servisné centrum pre 500 zamestnancov. Vidím v tom potenciál pre vojenský letecký opravárenský priemysel na Slovensku.
Je to strategická záležitosť a dokonca konsenzuálna s filozofiou transatlantického skepticizmu.
Gripeny majú Česi aj Maďari. Tým sa otázka Gripenov stáva aj otázkou kompatibility vzdušnej obrany strednej Európy.
Kto v tejto súvislosti nevidí ten potenciál, je buď škodná, alebo sleduje záujmy niekoho iného.
Takéto rozhodnutie, je zároveň proeurópskym rozhodnutím, ale aj strategickým – podporným, ak by sa naša diplomacia usilovala o sídlo Európskeho obranného fondu na Slovensku.
Zároveň spomenutie Charlesa Millona, ako vzoru pre slovenských konzervatívcov v otázke transatlantického skepticizmu, by ukázalo novú perspektívu modernej slovenskej konzervatívnej politiky v zahranično-bezpečnostných otázkach. Pre mňa Charles Millon takouto inšpiráciou je.
Malé krajiny ako Slovensko, musia byť členmi kolektívnych bezpečnostných zoskupení.
Problémom našej doby je, že nič zásadné v pléne NR SR neodznieva. Dnes sa v Európe rozhoduje o európskej kolektívnej bezpečnosti, azylovom systéme, reforme eurozóny ako aj prehlbuje ideologické rozčesnutie transatlantickej väzby. Ani z jednej týchto tém uplynulý rok plénum NR SR nejednalo a neurčilo limitovaný a záväzný mandát pre slovenskú vládu.
Rečnícky pult v NR SR sa stal iba pódiom na točenie videí pre potreby politického marketingu a aj tie dopĺňajú ďalšie roztrasené nepodstatné videá z útrob západnej terasy NR SR.
Byť transatlantický skeptik, neznamená byť voličom podriadený ustráchaný alibista, alebo proruský troll.
Byť transatlantický skeptik znamená konzervatívne strategické myslenie a mať stále na horizonte slovenskú pozíciu v Európe, no zároveň Európu v slovenskej pozícii.
Autor je analytikom európskych záležitostí Inštitútu regionálnej politiky