Komentáre Top

Komentár Petra Králika: Labutia pieseň európskych lídrov

V rozhovore pre Frankfurter Allgemeine Zeitung politológ Thomas Jäger z Kolínskej univerzity  vracia celú európsku elitu, ktorá sa zúčastnila summitu G7 do reality. V rozhovore s názvom “Trump si to môže dovoliť” postupne pragmatickými odpoveďami Anne – Lena Ripperger vykresľuje skutočné postavenie Európy vo vzťahu k USA.

Výsadou Trumpa podľa Jägera je spájanie niekoľko otázok, ktoré spolu nesúvisia tak, aby dosahoval svoje ciele. Európa nemá dnes žiadne tromfy s ktorými by mohla proti Trumpovi hrať.

V otázke bezpečnosti sa nik na Európu totiž neobracia a Európa je v otázke bezpečnosti a záväzkov v podriadenom stave voči USA.

Ak tomu pridáme hrozbu taríf a ciel na automobily je zrejmé, kto je v tejto hre pánom a je aj zrejmé, aké má v skutočnosti Európa postavenie vo svete.

Trump nakoniec bude úspešný. Preto, lebo európski lídri napriek floskulám a vznešeným slovám nereprezentujú žiadne hodnoty, ale morálny pokrytecký politický gýč.

Keby na Slovensku aj média o európskej politike naozaj informovali, tak by napríklad čitatelia vedeli, že celý tento týždeň definitívneho ideologického rozchodu v transatlantickej väzbe odštartoval americký veľvyslanec v Nemecku a vyvolal tým škandál.

Richarda Grenell si totiž dovolil povedať pre Breitbart , že Trumpova administratíva bude podporovať “populistické” konzervatívne strany a hnutia v Európe a pokúsi sa vytvoriť si nových spojencov – partnerov. Bol to taký škandál, že Martin Schulz okamžite volal po vyhostení Grenella, ako píše opäť Frankfurter Allgemeine Zeitung.

Pred konaním summitu resp. pred odletom naň stihol ešte Trump vypustiť výrok, že Rusko by sa malo vrátiť do G7. Všetko ostatné práve v tomto kontexte predchádzajúcich udalostí už len logicky determinovalo celý summit G7.  Summit, ktorý skončil pre Európu debaklom.

G7 vs. SCO

Ak chcete vidieť dva diametrálne odlišné summity v ich zmysluplnosti, stačí si porovnať výsledky summitu G7 a summitu Šanghajskej organizácie pre spoluprácu.

Konali sa takmer v rovnakom termíne. Tam aj nájdete odpoveď prečo bol  summit G7 tak bezvýznamný a zároveň prečo pragmatik ako Trump nemal takmer žiadnu chuť naň ísť.

Na otázku, čo sa deje v Ázii a čo predchádzalo summitu Šanghajskej organizácie pre spoluprácu, vám dá aj odpoveď, prečo Rusko pobavene reagovalo na slová o návrate do G7. A prečo pre nich samotných je rokovanie na G7 bezvýznamné. Povedané po slovensky, strata času.

Predtým, než sa začal summit SCO, urobilo Rusko rošádu na veľvyslanectvách v Čine, Južnej Kórei a Severnej Kórei. To bolo dôsledkom konečného rozhodnutia ruského ministerstva zahraničia o tzv. Ázijskom vektore ruskej zahraničnej politiky.

Následne sa v piatok začala návšteva Putina v Čine. Jej výsledkom je ešte väčšie ekonomické prepojenie Čína a Ruska. Len pár výsledkov dohôd: Vnesheconombank podľa ruskej mutácie Financial Times, portálu Vedomosti, získala 10 mld. dolárový úver na infraštrukturálne projekty.

O druhom kontrakte za 5 mld. dolárov na výstavbu 4 blokov atómových elektrárni v Číne informovali nezávislé Kommersanty.

Samotný summit SCO sa začal 9.júna 2018. Stály členovia sú: Rusko, Čína, India, Pakistan, Kazachstan, Kirgizsko, Tadžikistan a Uzbekistan.

Afganistan, Bielorusko, Irán a Mongolsko majú štatút pozorovateľa. Krajiny v tzv. dialógu s SCO sú Arménsko, Srí Lanka, Nepál, Kambodža, Turecko a Azerbajdžan. Výsledkom summitu je 70 obchodno-ekonomických dohôd.

Celková výška objemu zmlúv sa neuvádza a ani iné podrobnosti. Dozvieme sa ich pravdepodobne postupne v najbližšom týždni.

O „strašnej“ medzinárodnej izolácii Ruska svedčí aj to, že po skončení summitu Juhokórejský prezident mieri do Moskvy na rokovania s Putinom. Prezident Mun Če-in navštívi Moskvu a bude rokovať so svojím ruských náprotivkom Vladimirom Putinom. Návšteva sa uskutoční v dňoch 23. až 25. júna. Pôjde o prvú návštevu juhokórejskej hlavy štátu v Rusku od roku 1999, informovala agentúra Reuters .

Preto sa netreba čudovť žartu, ktorý dnes Putin vyslovil na margo lídrov G7, že ich kedykoľvek rád privíta v Moskve.

Na záver malá poznámka: Spôsob informovania o tom, čo sa deje vo svete prostredníctvom “európskeho naratívu”, nás vedie ako Európske spoločenstvo do slepej uličky. Často hovoríme o ruskej propagande. Netvrdím, že nie je, netvrdím, že na Slovensku nie je dostatok “proruských” užitočných aj neužitočných idiotov. No rovnako funguje aj propaganda “eurohodnotového naratívu”. Naratívu, ktorý pripisuje bezvýznamným udalostiam význam, debaklu úspech a neschopnosti čokoľvek pomenovať realisticky, “hodnotový” postoj.

Myslím, že budúcnosť patrí realistickým pragmatikom ako sú Trump a Putin a lídri ázijských krajín. My tu v Európe si postupne budeme zvykať na vlastnú bezvýznamnosť.

Európske elity, ktoré nás dnes reprezentujú nepredstavujú žiadne hodnoty. Kedykoľvek sa mimikry Európy zbavia a keď to je v záujme Nemecka alebo Francúzska opäť sú len lídrami svojich krajín. Mali by sme s tým vo svojej politike európskych záležitostí ako Slovensko počítať. No  najprv by sme nejaký slovenský vektor v zahraničnej politike mali vôbec mať.

Autor je analytikom európskych záležitostí Inštitútu regionálnej politiky