Ministrov vnútra krajín EÚ čaká dnes ráno v Luxemburgu ďalšie kolo diskusie o reforme európskeho azylového systému. Informuje oficiálna stránka Rady Európskej únie.
Rokovanie bude pre končiace bulharské predsedníctvo poslednou možnosťou ako splniť zadanie decembrového summitu EÚ a docieliť zhody všetkých členských štátov ohľadne reformy navrhnutej už v roku 2016.
Diplomati však podobný vývoj vidia ako veľmi nepravdepodobný. “Nie sú žiadne veľké očakávania,” povedal predstaviteľ jednej z krajín, ktoré majú ďalej problém s terajšou podobou kompromisu tak, ako ju krajinám Bulhari predstavili.
Včera ministri spravodlivosti v predkole jednaní v Luxemburgu hovorili najmä o GDPR. Komisárka pre spravodlivosť Věra Jourová sa vyjadrila, že GDPR je normou, ktorá európske dáta pevne chráni. “Dnes by sme sa mali zamerať aj na to, či tieto invazívne metódy do súkromných dát na účely politickej, predvolebné reklamy, či to nie je niečo, čo zachádza príliš ďaleko,” uviedla. Volebné zákony sú výsostnou vecou členských štátov, mnohé však v súčasnosti otázku internetovej reklamy a prístupu k sociálnym sieťam nijako nerieši.
Je zrejmé, že komisia rozšíri reguláciu oproti dnešnej úprave.
Dnešok bude v Luxemburgu v znamení dozvukov dvoch volieb. Talianske aj slovinské voľby dostali k moci resp. prvému víťazstvu protiimigračné strany. Navyše dnešný samit o európskej azylovej politike, ktorú slovenská verejnosť pozná pod názvom Dublin IV, sa koná v závere bulharského “dekoratívneho” predsedníctva EÚ. Od 1. júla štafetu preberá Rakúsko.
Najnovší pokus Európskej únie o zavedenie nových pravidiel o migrácii celkom zlyhá, tvrdí vo svojom komentári Jacopo Barigazzi na portáli Politico .
Pôvodne závery z dnešného samitu mali ako predbežná dohoda ísť na stretnutie lídrov EÚ, ktoré bude koncom mesiaca v Bruseli. Komentárori sa zhodujú, že je to nepravdepodobné.
Porážku v “Dubline 4” prípúšťa aj samotná Angela Merkelová. V rozhovore pre Frankfurter Allgemeine Zeitung , Merkelová vyslovila len slabú nádej na dohodu: “Myslím si, že je lepšie, keby sme sa pokúsili ešte pár týždňov hľadať spoločné riešenie, pretože je to dôležitá téma pre Európsku úniu. “
Podľa súčasnej migračnej legislatívy známej ako Dublin III je krajina, do ktorej prichádza migrant, zodpovedná za jeho žiadosť o azyl.
Podľa Bulharského návrhu, ktorý má k dispozícii Politico, by krajiny boli zodpovedné za migrantov len za prvých osem rokov po registrácii žiadateľa o azyl a bolo by ťažšie požiadať o azyl v iných krajinách. Avšak Taliansko a ďalšie stredomorské krajiny tvrdia, že osem rokov je príliš dlhá doba a chcú, aby sa to skrátilo na dva roky.
Takýto prístup najmä Talianska a Grécka by znamenal, že prichádzajúci migrant by bol v krajine vstupu držaný dva roky a následne by mohol požiadať o azyl v ktorejkoľvek krajine EÚ. Bulharský návrh sa tak elegantným spôsobom vyhýba kvótam.
Podľa komentátora Jacopa Barigazzi z Politica je však viac než isté, že aj tento návrh bude dnes zhodený zo stola a všeobecne sa počká až na predsedníctvo Sebastiana Kurza.