BRATISLAVA – Nemám rád katastrofické scenáre. Posledných desať rokov sa imaginárny morálny apokalyptizmus stal formou komentovania udalostí. Je to lákavé a zároveň neuveriteľne lacné.
Tvrdiť o davovom prostredníku návštevníkov Pohody, že je prejavom “fašizmu” a primiešať k tomu hrôzy druhej svetovej vojny na Slovensku, je od Chmelára fail, rovnako ako všetky programovo a prezícne pripravené útoky Blahu počas dní kedy sa konala Pohoda. Je to neuatentické a je to v prípade oboch pánov čistý politický marketing.
Ten prostredník si Blaha vypýtal, makal na ňom tri dni a dosiahol svoje. Chybou je, že mu účastníci Pohody sadli na lep. A pomohli mu tak zachrániť si vlastnú riť v boji o preferenčné hlasy na scvrkávajúcej sa kandidátke Smeru v budúcich voľbách. V prípade účastníkov ľudsky tomu rozumiem.
Blaha si prostredník v slovenskej politike zaslúži permanentne. Je to totiž falošný hráč s nesprávnou spoluhláskou na začiatku slova.
Pamätám si totiž keď na výbore NR SR pre Európske záležitosti vznikala komisia proti extrémizmu a ako sa vyhrážal, že celý návrh stiahne ak ten pravicový extrémizmus poslanci rozšíria o ten ľavicový.
Ani Chmelárová hra na vyváženosť a “otca porozumenia a zjednotiteľa” príliš neobstojí.
Jeho obsesia Kiskom, ktorý už nekandiduje ho usvedčuje, že mu to veľmi s tým zjednotením a porozumením na Slovensku nejde.
Víkend je za nami, Slovensko nie je ani horšie a ani lepšie. Sme stále rovnakí, len si o niečo viac radi vymýšľame a dochádzajú nám občas nápady. Teda niektorým v politickom marketingu a sebaprezentácii určite. Stáva sa to štandardnou nudou.