Nemecká kancelárka Angela Merkelová v pondelok odmietla akékoľvek zmeny hraníc na Balkáne, keď politickí lídri Srbska a Kosova v posledných dňoch navrhli, aby sa súčasné hranice opať nanovo „vyjednávali“,informuje portál Politico.
Merkelovej stanovisko, tak vychádza predovšetkým z obavy z nového etnického napätia a konfliktu. To by mohlo spôsobiť práve rozdelenie Kosova, ktoré samé o sebe vzniklo v rozpore s medzinárodným právom. Aspoň doteraz to tvrdí zahraničnopolitická doktrína Slovenska.
“Teritoriálna integrita štátov západného Balkánu bola vytvorená a je nedotknuteľná,” povedala Merkelová na začiatku tlačovej konferencie v Berlíne s premiérom Bosny a Hercegoviny Denisom Zvizdićom. “Musí to byť znova a znova povedané, pretože znova a znova dochádza k pokusom hovoriť o hraniciach a to nemôžeme dopustiť,” povedala Merkelová.
Srbský prezident Aleksandar Vučić minulý mesiac nadviazal na myšlienku rozdelenia Kosova, ktoré vyhlásilo nezávislosť od Srbska v roku 2008.
Najčastejšie diskutovaný scenár by zahŕňal uznanie severnej časti Kosova za súčasť Srbska. Ďalšou často diskutovanou možnosťou je, že do Kosova sa môže pripojiť hlavne etnická albánska časť južného Srbska. Väčšina z 1,8 milióna obyvateľov Kosova je etnickými Albáncami, ale na území sa nachádzajú aj iné etnické skupiny vrátane Srbov.
Kosovský prezident Hashim Thaçi minulý týždeň povedal , že je proti etnickému rozdeľovaniu, ale bol by za “úpravu hraníc”.
Roky medzinárodní predstavitelia ako EÚ a USA usilovne odmietajú ďalšie zmeny hraníc na západnom Balkáne, ktoré sa v 90. rokoch vytvorili z juhoslovanskej vojny, keď sa Juhoslávia zrútila do menších štátov. Každá zmena hraníc Kosova by vyvolala odtrhnutie od srbskej republiky Bosny a Hercegoviny a pravdepodobne vyvolala výzvy na ďalšie hraničné zmeny v regióne.´Európska únia sa na začiatku „balkánskej hraničnej diskusie“ vyhýbala jasnému stanovisku k najnovším návrhom. Hovorca Európskej komisie minulý týždeň neodmietol myšlienku hraničných zmien priamo, radšej povedal, že Kosovo a Srbsko sa musia dohodnúť “na trvalo udržateľnom riešení podľa medzinárodného práva”.
Spojené štáty doteraz zostali mimo obnovenej diskusie, čo vyvolalo špekulácie, že americký prezident Donald Trump by mohol byť otvorený sprostredkovaniu dohody o rozdelení, čím by USA posilnili svoju pozíciu na Balkáne na úkor EÚ.
Postoj Angely Merkelovej tak opäť neodzrkadluje realitu a snaží sa, ako vždy, politický problém hraničných sporov na Balkáne nechať vyhniť ako tému pre medzinárodné spoločenstvo.