Za posledné mesiace sme sa o bankách dozvedeli viac, než samotné banky chceli. Zistili sme, že zamestnanci za prepážkou, ktorých je väčšina a nemalou mierou sa podieľajú na vysokej ziskovosti bánk, sú platení horšie ako pokladníci v supermarketoch, ktorí pre nás dokladajú v regáloch tovar a trpezlivo pre nás blokujú naše nákupy.
Takisto sme sa dozvedeli, že ľudia v niektorých bankách sú skutoční charitatívni pracovníci. Mnohí z nich banke len tak zdarma venujú svoju prácu počas nadčasov a nedostanú za ten čas ani svoju mzdu, ani zákonný nadčasový príplatok 25 percent. Potom sme sa dozvedeli, že v rámci super vysokej fluktuácie (veď kto by tam za tých podmienok chcel robiť, že áno) sa práca pre troch tu a tam kumuluje na jedného človeka.
A aby toho nebolo málo, Slovenská banková asociácia nakoniec vydala zdrap troch strán papiera, v ktorom sa zaviazala zlepšiť pracovné podmienky 21 tisíc zamestnancov bánk. Po vyše roku a pol písania tohto memoranda záväzného asi ako status na Facebooku v ňom banky uviedli, že chcú aspoň v niektorých oblastiach dodržiavať Zákonník práce. Veľkorysé, čo poviete? V jednej oblasti sa ho v memorande dokonca zaviazali naďalej porušovať a v jednej oblasti priznali závažné nerovné zaobchádzanie a platovú diskrimináciu.
To všetko, verím, že len vďaka neschopným riaditeľom HR oddelení, ktorý ani nevedia, aké číslo má Zákonník práce.
Ak by sa zamestnanci bánk do toho opreli, vedeli by si až 3 roky spätne vymôcť rozdiel, o ktorý má nový zamestnanec na tej istej pozícii vyššiu mzdu než starý zamestnanec. Ale sme na Slovensku, a zamestnanci nevedia, aké majú práva alebo sa do konfrontácie nechcú púšťať. Takže banky môžu byť v pohode. Pritom by stačil iba jeden šikovný pracovnoprávny právnik.
No a nakoniec sme sa dozvedeli, že štrajková pohotovosť v UniCredit Bank bola zažehnaná. Zamestnanci na pobočkách nosili nálepky o štrajkovej pohotovosti, aby zamestnávateľovi dali najavo, že to už myslia vážne. Nakoniec sa zamestnávateľ so zamestnancami dohodol. Mzdy im zvýši o infláciu (2,6 percenta) a prihodí im vianočný bonus 500 eur. Som si istý, že odborári, ktorí zamestnancov zastupovali, chceli oveľa viac. A oprávnene.
Ťažko sa ale vyjednáva, keď vám vedenie vysoko ziskovej banky na každú požiadavku povie nie a zamestnanci sa, zdá sa, nevedia celkom zjednotiť na tom, či banku štrajkom znefunkčniť alebo sa uspokojiť s vianočným bonusom a mizivým zvýšením miezd. Ale to nevadí. O rok sa bude vyjednávať znova. Takže si počkáme, či 500 eur na Vianoce stačí na to, aby pracovníkom v UniCredit Bank zalepili oči.
Veď kto iný by mal ísť ostatným zamestnancom príkladom vo vyjednávaní a ochote ísť za svoje požiadavky štrajkovať než zamestnanci vysoko ziskových bánk? Lebo ak nie, lebo ak to takto pôjde ďalej, budeme musieť okrem bankových poplatkov nechávať prepážkovým zamestnancom už aj tringelty.
*Autor je zakladateľom občianskeho združenia Pracujúca chudoba, ktoré presadilo povinné zverejňovanie miezd v inzerátoch, slobodu hovoriť o vlastnej mzde a zrušenie poplatkov v pracovnoprávnych sporoch.